Založ si blog

Doba europaradoxov – ako ďalej?

O niekoľko dní si pripomenieme 15. rokov nášho členstva v Európskej únii a už iba týždne nás delia od, v poradí štvrtých volieb do Európskeho parlamentu. To všetko v spoločenstve štátov, ktoré sa profiluje ako stabilná demokracia a rastúca ekonomika. Napriek tomu vidíme nárast populizmu, extrémizmus naberá na sile a sociálno-ekonomické rozdiely tlačia niektoré regióny k priepasti. Nezvládli sme V-4 a uniká nám podstata EÚ. Časom nás obkľúčili paradoxy.

 

Očakávania narazili na realitu

S členstvom Slovenska v Európskej únii sa spájali očakávania, ktoré boli prezentované ako prínos, pozitíva a výhody. Pre ľudí, firmy, verejný sektor, pre každého vtedy, aj v budúcnosti. Lenže narazili sme na realitu a musíme sa porovnávať. Prinajmenšom so susedmi, ktorým sa v únii darí viac ako nám.

 

            Paradoxy

  •             Spoločný trh bol interpretovaný ako jedinečná šanca pre našich úspešných podnikateľov. Lenže na pevne stanovených kvótach sme pocítili druhá strana mince.
  •             Sloboda cestovania sa stala realitou. Ale patrí len tým, ktorí si ju môžu dovoliť.
  •             Eurofondy boli prezentované ako cudzie peniaze pre náš rozvoj. Pred koncom tretieho programového obdobia je zrejmé, že eurofondy naďalej čerpáme žalostne slabo.
  •             Paradoxné je, že euroinštitúciám veríme viac ako je priemer EÚ, avšak sme na chvoste volebnej účasti pri europarlamente.
  •             Vyšehradská skupina má 28 rokov veľký potenciál, ale stále jej chýba úspešný ťah na bránku.

 

Bohatší… na skúsenosti

Pri pohľade na 22% čerpanie eurofondov, hoci pre Slovensko je to už tretie programové obdobie musíme konštatovať, že festival chamtivosti sa nekoná. Nie preto, že sme striedmi národ, ale preto, že prekážok, bariér, ale aj popálení bolo až toľko, že eurofondy dlhodobo strácajú dôveryhodnosť.

  •             Postupne chápeme, že úspech nie je v schválení projektu, ale v jeho udržateľnosti.
  •             Sme atakovaní eurolegislatívou, čo nám prekáža, ale viac ju mechanicky preklápame, akoby sme ju aktívne tvorili.
  •             Ťažíme z peňazí, ktoré máme vďaka EÚ, ale nie výlučne z eurofondov.

V minulom programovom období sme v tzv. Nórskych grantoch dosiahli 80% čerpanie a v prípade Švajčiarskeho finančného mechanizmu to bolo viac ako 90%. Áno, peňazí bolo menej ako v prípade operačných programov EŠIF, ale jednoduchosť implementácie projektov, minimálna papierová vojna a dôvera boli silnými dôvodmi zapájania sa do ich výziev.

Vďaka týmto a ďalším skúsenostiam treba porovnávať. Napríklad koľko bariér odstránili ostatné štáty V-4, aby žiadatelia o EŠIF získali z Bruselu to, čo národným štátom patrí? Koľko zbytočných povinností sme si zaviedli iba preto, aby sme odradili, alebo znechutili samosprávy, firmy, mimovládne organizácie od záujmu o eurofondy. Môžeme ukazovať prstom, v tomto aj v predchádzajúcich programových obdobiach. Príkladov by bolo veľa a konštatovanie jedno: Viac sme si ublížili doma, ako podľa príkazov Európskej komisie.

 

Ako ďalej?

Vnímať prínos nášho členstva v Európskej únii výlučne cez eurofondy je obmedzené. Ale ako argument voči politikom, ktorí sa prezentujú ako bojovníci za viac eurofondov v čase, kedy aj súčasný balík nedokážeme čerpať to postačí.

Nezabúdajme na rast populizmu, ktorý je pomerne rýchly a ohrozuje demokraciu. Extrémizmus naberá na sile v čase, kedy sa ekonomike EÚ darí a na Slovensku máme historicky najmenej ľudí bez práce. Vo výpočte problémov a rizík možno pokračovať. Lepší zmysel však treba vidieť vo východiskách a príležitostiach.

Objektívne porovnávanie je šancou na rozvoj a prosperitu. Preto sa oplatí pozrieť na to,

 

ako je možné, že dlhodobo nedokážeme ťažiť z výhod členstva v EÚ.

 

V rámci únie máme príležitosť sa v mnohom porovnávať. Tak so starými európskymi demokraciami, ako aj s ostatnými štátmi, ktoré do tohto spoločenstva vstupovali s nami, alebo neskôr.

 

V – 4: milióny obyvateľov a stovka europoslancov  

Vyšehradská skupina je formácia, ktorá ťažko hľadá spoločnú agendu a preto sa neraz stáva sólo jazdou. Znižuje tak svoj reálny výtlakobmedzuje sa na zdvorilostné stretnutia a častokrát zmätený obsah.

Ak by V-4 mala jasný obsah vo vzťahu k Európskej únii, spoločne sa nám môže dariť omnoho viac.

 

Za 64 miliónov ľudí by mohlo zreteľne hovoriť 106 europoslancov.

 

Samozrejme, sú to iba čísla, ktoré treba rozmeniť na politické frakcie a je potrebné ich očistiť od deštruktívnych elementov, ktoré do lavíc zasadnú aj po májových voľbách. Ale vo svojej podstate treba konštatovať, že je mnoho tém, ktoré by mohli mať nositeľa V-4, lenže táto značka leží na zemi a spravidla sa zodvihne na zdvorilostnú prezentáciu. Nečudo, veď ani pri blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu kandidáti ani strany nehovoria o obsahu, ktorý by mohla mať táto naša formácia.

Vďaka V-4 sa nám však darí v prihraničí. Tam, kde v 36 okresoch zo 79 žije 48 % ľudí. Dôkazom tohto tvrdenia je získavanie zdrojov v rámci cezhraničnej spolupráce. Slovensko – Poľsko vyčerpané zdroje, ale napríklad Slovensko – Rakúsko, čerpanie na úrovni 2, 7%. Áno dĺžka hranice, áno menej samospráv, ale ako je možné vyčleniť balík peňazí, o ktorý nie je záujem. Nepomohli by tieto peniaze v inom prihraničí? Už teraz máme mnoho príkladov zo samospráv, infraštruktúry, cestovného ruchu, kde sa to začalo úspešne hýbať. Lebo naše a „susedné“ regióny pochopili, že spoločne sa im bude dariť viac ako sa spoliehať na centrálne vlády.

Mimochodom, na Slovensku spolupracuje so susednými samosprávami v prihraničí takmer 50 % samospráv.

 

Miera cezhraničnej spolupráce odkrýva nový potenciál

Slovensko – Maďarsko je na úrovni 42% spolupracujúcich miest a obcí

Slovensko – Česká je na úrovni 41% spolupracujúcich miest a obcí

Slovensko – Poľská je na úrovni 36% spolupracujúcich miest a obcí

Slovensko – Ukrajinská je na úrovni 12, 3% spolupracujúcich miest a obcí

Slovensko – Rakúska je na úrovni 4, 1% spolupracujúcich miest a obcí

 

Formácia V-4 v minulosti absolútne zlyhala v téme euroregiónov a zdá sa, že doteraz nepochopila význam Európskych zoskupení územnej samosprávy. Ide o EZÚS, ktoré dosiahli úspech na juhu Slovenska a v Maďarsku, ide o Slovensko-Poľské prihraničie, kde ich aktivity oceňujú v Bruseli, ale u nás zostali v tieni. Ani zmena času a odpoveď na otázku: Zimný, alebo letný? nezískala adekvátnu pozornosť. U nás, ani v rámci spolupráce na úrovni V-4.

 

Mimochodom, nie sú to témy, v ktorých mohli naši europoslanci hýriť hyperaktivitou?

 

Sme v dobe europaradoxov a stále nevidíme jasne naformulované východiská. Iba lamentovanie politikov, ich reakcie na útoky populistov, a vo svojej podstate rezignáciu na skutočné témy a užitočný obsah.

 

To, že Slovensko zo dňa na deň nezačne ukážkovo čerpať eurofondy je fakt.

To, že volebné miestnosti v eurovoľbách nebudú praskať vo švíkoch je ďalšia pravda.

 

Ale to neznamená, že rezignujeme, a necháme veci plynúť iba preto, lebo nás politici znechucujú.

Oni sú na dobu určitú, ale permanentný rozvoj musia pocítiť aj budúce generácie. Nebudú zvedavé na výhovorky, možno sa budú smiať nad tým, čo sme dopustili ľahostajnosťou, ale vysporiadať sa s europaradoxami by mohol byť príspevok Slovenska k ďalším rokom nášho členstva v kluboch, od ktorých sme si tak veľa sľubovali.

Strany to iba predstierajú

06.08.2019

Zoznam politických strán na Slovensku nie je krátky. V parlamente ich tiež nepôsobí málo a ďalšie už túžbou prevziať moc klopú na dvere národnej rady. Podstatné nie je číslo reálne fungujúcich viac »

Od komunálu sa treba učiť

26.06.2019

Už sme si postupne zvykli, že strany a kandidáti počítajú s nízkou volebnou účasťou. Predpokladajú, že veľká časť ľudí nepríde voliť a dúfajú, že práve ich niekoľko verných voličov viac »

Komunálny manifest 2019

24.06.2019

Nárast extrémizmu, rozširovanie populizmu, demagógia, zastrašovanie, míňanie energie na zástupné témy, ale aj zvyšovanie nedôvery voči politikom, hodnotová destabilizácia aj útoky na miestnu viac »

(typo - nepouzivat v orise) Peniaze, euro, bankovky

Brusel odklepol peniaze na diaľnicu pri Prešove

23.08.2019 10:50

Európska komisia schválila financovanie projektu výstavby úseku diaľnice D1 Prešov, západ - Prešov, juh. Dá na to vyše 278 miliónov eur.

aktivisti

Ivana Kohutková končí ako riaditeľka Greenpeace Slovensko

23.08.2019 09:58

Ivana Kohutková bola riaditeľkou organizácie od júna 2017.

KĽDR / Severná Kórea / USA / Donald Trump / Kim Čong-un /

Severná Kórea je pripravená na dialóg i konfrontáciu so Spojenými štátmi

23.08.2019 09:45

Vyhlásil to severokórejský minister zahraničných vecí Ri Jong-ho.

poľsko tatry horská služba

Po štvrtkovej búrke v Tatrách evidujú už takmer 140 zranených

23.08.2019 09:40

Na poľskej strane si blesky vyžiadali štyroch mŕtvych vrátane dvoch detí, na slovenskej strane zahynul český turista.