návrh poslanca beblavého na zrušenie samosprávnych krajov je nezmysel. Jedno však treba uznať. možno nechtiac, ale predsa, upútal pozornosť na potrebu modernizácie samosprávy.

jeden poslancov argumentov pre zrušenie vyšších územných celkov vyplýva z postoja: „15. rokov ich pôsobenia považujeme za dostatočný čas na zhodnotenie ich činnosti.“

namiesto zhodnotenia ponúka recept, ktorý ešte viac ublíži, a prehĺbi problémy. napriek tomu, že pri hľadaní argumentov na poslanie samosprávnych krajov do minulosti si dal záležať, treba konštatovať, že sa nechal viesť pocitami. a tie, ako dobro vieme, môžu byť aj falošné.

poslanec mimo iného tvrdí, že „právomoci by sa prerozdelili medzi mestá a obce na jednej strane a štátnu správu na strane druhej.“

problémom je, že rozdeleniu kompetencií musí predchádzať inventúra toho, ako efektívne sa uplatňujú kompetencie presunuté na miestnu územnú samosprávu a regionálnu samosprávu reformou verejnej správy z dielne oboch vlád mikuláša dzurindu. tu ani zďaleka nejde o žonglovanie s percentami z výnosu dane z prímu fyzických osôb, nakoľko to je len jeden aspekt fiškálnej decentralizácie. mimochodom kroku, ktorý nadväzoval na decentralizáciu kompetencií v mnohých oblastiach.

ďalším konštatovaním autora myšlienky je, že „všetky kompetencie VÚC by dokázali v rovnakej alebo lepšej kvalite vykonávať buď obce alebo štát, pričom by sa ešte ušetrilo.“

1.) ak by ich mali obce a štát vykonávať „v rovnakej kvalite“, potom niet čo meniť.

2.) ak od nich očakávame „lepšiu kvalitu“, potom opäť narazíme na audit doterajšieho výkonu kompetencií. bez tejto inventúry to jednoducho nejde! 

za pozornosť stojí aj to, že „návrh dáva mestám a obciam právo prevziať zriaďovateľské právomoci k školským, sociálnym či kultúrnym zariadeniam miestneho charakteru.“

samosprávy by tak získali nové kompetencie. fajn. ale ich problémom nie je dlhokánsky zoznam kompetencií, ale napríklad finančná disciplína štátu pri preplácaní preneseného výkonu štátnej správy. na čo je dobré mať povinnosti na ktoré doplácate? na čo je dobré mať ďalšie kompetencie, keď na chýba vyhodnotenie toho, ako efektívne sa spravujú doterajšie?!

na vyššie územné celky a miestu územnú samosprávu treba pozerať aj z hľadiska pomeru medzi originálnymi a prenesenými kompetenciami. dovolím si tvrdiť, že kým takmer 80 % kompetencií miest a obcí je originálnych, tak približne rovnakým percentom kompetencií disponujú samosprávne kraje v rámci preneseného výkonu štátnej správy. už len ten pomer je ďalším dôvodom na komplexný prístup a nie pocitové rozdeľovanie kompetencií.

„vlna nových kompetencií môže spôsobiť cunami“

preto ďalší dôvod pre inventúru doterajších kompetencií a až následne kreslenie nového usporiadania samosprávy.

myšlienka rušenia VÚC pôsobí ako vystrihávanie diery, na ktorú je najskôr potrebná záplata. aj úvaha o znížení počtu VÚC (ktorej som osobne naklonený) je druhoradá. počet je v tomto momente iba hra s číslami. náš model samosprávy dnes nepotrebuje revolúciu, ale evolúciu. takú, ktorá bude akceptovať dynamický rozvoj vidieckych sídiel. ale aj to, že malé dediny, mestečká a krajské mestá nemôžu mať na svojich pleciach rovnaké právomoci.

mestá a obce prešli za 25 rokov úctyhodnú cestu. keď mal štát problémy so základnými školami (obrovským modernizačným dlhom a neefektívnou školskou sieťou) ich hodil mestám a obciam. neváhal im dať malé nemocnice a do pol roka upravil zákon o exekútoroch, ktorí sa podpísali pod ich vynútenú privatizáciu. mohol by som pokračovať… podstata je v inom.

samospráva stojí na vlastných nohách. ak chceme, aby nezakopla, prestaňme hazardovať so zmenami, ktoré jej môžu ublížiť. máme za sebou dlhé roky od najväčšej novodobej reformy verejnej správy a stabilizovaný systém miestnej aj regionálnej samosprávy. to je najlepší dôvod na užitočný audit.

„prvoplánový návrh na zrušenie vúc hrozí niektorým, ale škodí všetkým“