Prvé rokovanie vlády po schválení jej programového vyhlásenia v parlamente sa nieslo v téme „eurofondovej vlády“. Tie sú plynulým pokračovaním v agende, ktorej sa vláda začala venovať ešte za premiéra Petra Pellegriniho. Viac ako na grafy a percentná (ne)čerpania sa musí sústrediť na množinu ďalších východísk, ktorých cieľom je dôveryhodnosť, transparentnosť a predvídateľnosť. Bez týchto atribútov sa výrazne nepohneme.
Bilancia a skúsenosti
Slovensko má pomerne veľké príjemné, aj trpké skúsenosti s eurofondami. Pri končiacom eurofondovom období musíme konštatovať, že alarmujúcemu nečerpaniu dopomohla pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine, a napokon aj energetická kríza. Čerpanie sa síce zvyšuje, ale problémy, na ktoré sa malo sústrediť eurofondové obdobie sa jednoducho odstavili na druhú koľaj.
Na vedľajšej koľaji zostávame aj kvôli Veronike Remišovej, ktorej neznalosť problematiky vytvára ďalšie dve skupiny problémov. Prvou je nastavenie nového viacročného finančného rámca, kde je nevyhnutná revízia Programu Slovensku 2021 – 2027, ale aj fakt, že nedokázala povýšiť eurofondy na prostriedok, ale stále ich podsúvala ako cieľ. Tak sa dostávame k problémom s nastavením parametrov regionálneho rozvoja, pomoci najmenej rozvinutým okresom a k ďalšie komplikáciám, ktoré musíme eliminovať, lebo máme iba jeden operačný program.
„Mimochodom, susedné krajiny, s ktorými je najvhodnejšie sa porovnávať kvôli historickým, kultúrnym, jazykovým aj teritoriálnym väzbám míňajú z nového programového obdobia miliardy. U nás to bola nula. Štartovaciu pozíciu sme však mali rovnakú.“
Nové obdobie bez starých chýb
Nové programové obdobie bude Slovensko limitovať niekoľko zdedených, a treba oprávnene konštatovať, že veľmi krutých ekonomických ukazovateľov, ako je rýchlosť zadlžovania, výška deficitu a hľadanie kompromisu medzi možnosťami a potrebami.
Z hľadiska rozvoja regiónov a prenastavenia eurofondov potrebujeme popri revízii Programu Slovensko 2021 – 2027 vykročiť cestu užitočných legislatívnych zmien, ktoré budú formovať regionálny rozvoj. Ide napríklad o zmeny v nastaveniach verejných obstarávaní, pretože súčasné parametre v porovnaní s krajinami V-4 viac ubližujú, ako pomáhajú. Do územia musíme preklopiť vládnu ambíciu presunu čo najväčšieho objemu eurofondov. Keďže samosprávy disponujú 70 % dôveryhodnosťou, presun eurofondov bude potvrdením dôvery centrálnej vlády voči územiu. Nesmieme podceniť ich reálnu absorpčnú schopnosť, pripravenosť projektov a ich samotnú kvalitu. A v neposlednom rade aj nastavenie vzťahov medzi rôznymi eurofondovými regionálnymi štruktúrami, aby bolo evidentné, aké minimálne parametre musia spĺňať napríklad integrované teritoriálne investície a čo so samosprávami, ktoré majú zhoršený prístup k eurofondom. Potrebné je tiež postupné odstraňovanie administratívno-technických prekážok. Nemôže sa stať, že záväzný harmonogram výziev sa mení častejšie ako počasie v apríli. Veď kto už by sa dokázal v chaose pripraviť na systém? Veď za tri a pol roka sme videli, že jediná predvídateľnosť bola v tom, že systém nie je predvídateľný. Musíme začať koordinácia nastavovania výziev, aby sme nevytvárali problém. Napríklad Environmentálny fond vyhlásil výzvu na vodovody a kanalizácie, ktorej parametre sú odlišné od tých, ktoré súbežne zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra. Výzva na regionálne školstvo z eurofondov bola tiež s inými parametrami ako v prípade Plánu obnovy a odolnosti. Mimochodom, pri pláne obnovy vidíme výzvu na Centrá zdieľaných služieb za 11 miliónov eur, ktorá bola tak zle nastavená, že sa neprihlásila žiadna samospráva! Preto bude permanentnou témou vzájomná komunikácia k výzvam a tiež verejná diskusia o nastavovaní ich parametrov. Veď nič lepšie sa nemôže stať ako diskusia s tými, pre ktorých sa výzva chystá.
„Do „zoznamu“ problémov je potrebné zaradiť aj komunikáciu s miestnou štátnou správou.“
Aktuálne sme svedkami toho, ako sa samosprávy pripravujú na výzvu určenú na cesty, ale okresné úrady životného prostredia majú odlišnú predstavu o (ne)potrebe procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Niekedy to pôsobí až komicky, ale keď vláda nemá jasno v parametroch, potom každý úspešný uchádzač o eurofondy je obeťou úradníckej svojvôle.
Jasná predstava a očakávané výsledky
Vláda Slovenskej republiky má vo svojom programovom vyhlásení jasne vymedzené kroky k tomu, ako spárovať eurofondy s regionálnym rozvojom. Tandem rezortu investícií s plánom obnovy, ale aj úzka kooperácia medzi manažmentom eurofondov a územia na ostatných ministerstvách je nastavený ambiciózne. Okruh problémov nie je malý a nadá sa všetko naraz. Systém práce postupnými krokmi umocnený o skúsenosti z regiónov aj inšpiráciu u susedov sú však najlepším východiskom pre zmeny, ktoré umocnia dôveru, upevnia transparentnosť a zagarantujú predvídateľnosť. Vďaka tomu dokážeme transformovať naše regióny na dvoch nohách, na živom vidieku a dynamických mestách. Samozrejme, za asistencie kľúčových sociálno-ekonomických aktérov, lebo bez spolupráce by sme prešľapovali na mieste a bez diskusie sa nepatrí prijímať žiadne rozhodnutia.
Celá debata | RSS tejto debaty