Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Samosprávy smerujú k deficitu takmer 1 mld. eur. Toto nie je iba faktúra za nezodpovedné vlády Matoviča s Hegerom. Toto je problém riadneho zabezpečovania služieb pre ľudí. Mestá a obce pritom zabezpečujú 70 % životných situácií obyvateľov. Sú najväčší zriaďovatelia škôl, zariadení pre seniorov, na ich pleciach sú odpady, niekde aj verejná doprava. Takmer všade športové aktivity a taká samozrejmosť, akou je nočné osvetlenie. Na stôl sa tak dostáva otázka: Čo zrušiť a čo zvýšiť? 

Napriek tomu, že oheň je už na streche a niet mesta či obce, ktorá by bolo v „komfortnej zóne“, úradnícka vláda prišla do parlamentu žiadať podporu pre svoje programové vyhlásenie ale samosprávu absolútne odignorovala.

Primerané očakávania

Strana HLAS – sociálna demokracia sa v momente menovania úradníckej vlády prezidentkou Zuzanou Čaputovou jasne vyjadrila svoje očakávania od dočasného kabinetu. V prvom rade svietiť a kúriť, teda zabezpečiť bežný chod ústredných orgánov štátnej správy, spracovať audit zdedeného stavu ministerstiev a pripraviť krajinu na bezproblémové predčasné voľby prostredníctvom ukľudnenia mimoriadne polarizovanej spoločnosti.

Tieto primerané očakávania reflektujú na krátkosť času Ódorovej vlády, ktorej duo Matovič-Heger, za výraznej asistencie ostatných koaličných partnerov prividelo krajinu nielen k ekonomicky a sociálne kritickej situácii, ale aj k historicky najvyššej nedôvere voličov voči premiérovi a jeho ministrom.

Kultúrnym vystupovaním, odborným výkonom riadnej agendy a objektívnym vnímaním reality sa to dá zvládnuť, hoci otvorene treba konštatovať, že zastaviť bulvarizáciu a bezobsažnosť politiky nie je nič jednoduché.

Od vízie k haseniu požiarov

Vláda premiéra Ódora v návrhu svojho programového vyhlásenia deklarovala ambíciu byť vládou nastavenou na výsledky. Detailnejší pohľad na prístup vlády k samospráve však naznačuje, že bolo potrebné vhodnejšie reagovať na situáciu v mestách a obciach.

Podľa návrhu programového vyhlásenia je cieľom vlády „predstavenie koncepcie, ako pokračovať v procese decentralizácie. Dokument sa zameria na model spravovanie štátu, návrh úpravy rozdelenia kompetencií, optimalizáciu štruktúry oboch zložiek verejnej správy a jej vzťahov, námety na zmenu financovania územnej samosprávy, na zmenu regionálnej politiky, úpravu kontrolných mechanizmov, ale aj modernizáciu samosprávy.“ Treba sa však pozrieť na to, čo je v samospráve mimoriadne akútne a nezaslúži si odsun na neskôr.

Slovensko bolo počas pandémie široko ďaleko jedinou krajinou kde vláda samosprávam neposkytla financie napríklad na počet obyvateľov, ale dala im pôžičky. Tie získalo 1727 samospráv v objeme viac ako 151 mil. eur. Otázne preto je, či ich vláda samosprávam odpustí, alebo budú musieť počítať s tým, že od budúceho roka ich začnú splácať. Ak sa ich vláda rozhodne odpustiť, nie je jasné, akú pomoc doručí ostatným, ktorý pôžičku nedostali. Programové vyhlásenie však nenaznačuje žiadne úvahy vlády o tejto oblasti.

Zostaňme pritom ešte chvíľu pri financiách. Výsledok hospodárenia miest a obcí za minulý rok bol čistý mínus takmer 250 mil. eur. Bola to daň za legislatívne vyčíňanie v roku 2021, ale aj za presun nových úloh na samosprávy, bez finančného krytia od štátu v priebehu roka. Čo bolo aj obrovským tlakom na nestabilitu komunálnych rozpočtov a neustále škrtanie na investičných výdavkoch, len aby bolo na zaplatenie neustále prichádzajúcich nových povinností. Ani tento rok však nenaznačuje nič dobré. Ak porovnáme dopady rodinného balíčka (jedného z mnohých nebezpečných nápadov Igora Matoviča a Eduarda Hegera), s kompenzáciami zavedenými vládou, výsledkom miest a obcí na konci roka bude mínus viac ako 300 mil. eur. Takže, ak sa už nič nezmení, mestá a obce budú v ďalšom roku ekonomicky slabšie ako v tomto. Okrem toho nastupuje nové eurofondové obdobie v ktorom sa zvyšuje miera spolufinancovania projektov z pôvodných 5 % na úroveň 8 %. Podvyživený komunál bude veľmi vážne premýšľať či riskovať financovanie projektových dokumentácií, hľadať peniaze na zvýšené spolufinancovanie a potom ešte počítať s prípadnými korekciami, alebo čakať na lepšie časy aj za cenu spomalenia rozvoja a prílevu potrebných verejných investícií. Inými slovami, čím horšia finančná stabilita samospráv, o to slabšie využitie eurofondov na rozvoj regiónov.

Úradnícka vláda  opomenula aj ďalšie akútne problémy, ktoré musí začať riešiť. Napríklad odstraňovanie viac ako 100 potravinových púšti, teda regiónov, kde si ľudia nedokážu kúpiť ani len základné potraviny. Mimo pozornosti zostalo aj systematické riešenie odstraňovania čiernych skládok, ktorých je mimochodom už viac ako 4000. HLAS v oboch prípadoch ešte predchádzajúcej vláde predstavil konkrétne riešenia, ktoré si nežiadajú legislatívne úpravy ani mimoriadne vysoké finančné výdavky. Duo Heger – Matovič nezvládli proces pozemkových úprav, ktorý nastavila vláda Petra Pellegriniho. Chrbtom sa obrátili aj k Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií, na čo je k dispozícii viac ako 1,6 mld. Eur. Dať zelenú týmto riešeniam je nevyhnutnosť. V prospech rozvoja regiónov, v prospech ľudí, ktorých kvalita života je značne znížená.

Čo zrušiť a čo zvýšiť?  

V tomto momente nám ostáva dúfať, že premiér a jeho ministri sa v duchu svojho spracovaného programového vyhlásenia budú orientovať na výsledky a využijú tieto mesiace aj na to, aby pomohli ľuďom v regiónoch a samosprávam, ktoré sa nachádzajú v kritickej situácii.

Samosprávy sú v plameňoch. Od úradníckej vlády už nestačí iba očakávať, že bude svietiť a kúriť, ale že začne hasiť existenčné problémy našich miest a obcí. V opačnom prípade budú mať ľudia kvôli vyšším daniam a poplatkom ešte hlbšie do vrecka a pred samosprávami bude dilema – ktorú školu zrušiť, ktorú sociálnu službu obmedziť a ktorú investíciu nerealizovať. Hľadať odpoveď na otázku: Čo rušiť a ktorú daň zvýšiť? Je signál úpadku a stresu ľudí.