Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Od prvého augusta platia zmeny vo verejných obstarávaniach. Reagujú na mnohé strasti, odstraňujú bariéry, kopírujú potreby aj požiadavky. Na kontrolných mechanizmoch sa pritom nič nemení. Napriek tomu sme svedkami kritiky, ktorej chýba kontakt s realitou.

Čo hrozilo?

Mali sme iba dve možnosti. Buď pôjde všetko po starom, alebo systém bude fungovať lepšie. Ponechanie pôvodných parametrov by bolo pokračovaním neželaného stavu. Samosprávy trpeli na dlhé procesy verejných obstarávaní. Firmy boli v neistote. Špekulanti kšeftovali pri odstupovaní od zákaziek. Úspech eurofondových projektov neraz záležal od „šťastia“ vo verejných súťažiach. Lenže toto nemôže byť lotéria. Práve naopak. Systém musí byť postavený na predvídateľných krokoch, ktoré vytvárajú pozitívne dopady na rozvoj ekonomiky. Realita, ktorej sme s ministrom Richardom Rašim boli svedkami na každom výjazde v regiónoch, pri každom rokovaní o potrebe zmien, nebola ani zďaleka priaznivá. Medzi komunálnymi lídrami sa nenašiel nikto, kto by bol proti navrhovaným zmenám. Toto bol silný mandát z regiónoch a veľká motivácia prijať novelu zákona, ktorá pomôže verejnému aj privátnemu sektoru. Strana HLAS – sociálna demokracia zásadné zmeny vo verejných obstarávaniach deklarovala vo svojom volebnom programe a následne sa táto ambícia stala súčasťou aj Programového vyhlásenia vlády. Nestalo sa preto nič iné, ako plnenie predvolebného sľubu a vládneho plánu práce.

Je nám jasné, že nemôžeme tolerovať stav, kedy verejné obstarávania trvajúce viac ako rok vystavujú samosprávy riziku medziročného nárastu cien stavebných materiálov. Veď každý si pamätá odstupovanie samospráv od schválených eurofondových projektov, keďže nemali peniaze na výrazné dofinancovanie nových cien v stavebníctve. Po dohode s Maďarskou vládou sme mali postaviť jeden most, a to Dobrohošť – Dunakiliti. Výsledok? Susedia postavili 5 mostov a ten jeden, ktorý sme mali postaviť u nás, na Slovensku, doteraz nestojí. Mali sme pritom rovnakú štartovaciu čiaru. Ďalším príkladom, z radu mnohých, je cyklochodník v Orechovej Potôni. Obec tak dlho čakala na kontrolu verejného obstarávania, až z dôvodu vypršania ročnej viazanosti ponuky s víťazným uchádzačom, ktorý sa umiestnil na prvom mieste podpísala zmluvu s druhým v poradí. A to s ponukou drahšou o 131 000 eur. Dlhé verejné obstarávanie tak asistovalo nárastu výdavkov obce. Nezabúdajme, že v rámci cezhraničných projektov máme k dispozícii takmer 600 miliónov eur a práve susedia, primátori a starostovia z okolitých krajín avizovali naším komunálnym lídrom, že keď sa u nás nezmenia procesy verejných obstarávaní, tak s nami nebudú riskovať spoločné cezhraničné projekty zaparkované v nekonečných verejných obstarávaniach. Našim regiónom a každému inému verejnému obstarávateľovi hrozilo aj to, že naďalej by mali zelenú špekulanti, ktorí umelo naťahovali verejné obstarávania, ktorí v opačnom kúte Slovenska uspeli, ale následne v regióne hľadali subdodávateľov. A neraz im ani nezaplatili to, čo mali. Ich biznis nebol o úspešnom obstarávaní a serióznej práci, ale neraz o zmarení procesov a spomalení investícií. Takého hádzanie polien pod nohy raz muselo skončiť.

Skrátené lehoty, zvýšené limity

„Zrýchlenie verejných obstarávaní prostredníctvom novely zákona bolo možné jedine skrátením lehôt a zvýšením finančných limitov. Samozrejme, pri zachovaní transparentnosti, hospodárnosti aj efektívnosti.“

Preto bolo nevyhnutné tieto ambície porovnať s realitou v iných krajinách. Porovnaním so susedmi sme napríklad zvýšili základnú úroveň obstarávania zo sumy do 10 000 eur na výšku limitu do 50 000 eur. V Rakúsku je to úroveň do 100 000 eur, v Poľsku do 30 000 eur a v Maďarsku do 40 000 eur. Od zmien si sľubujeme nielen získanie dôvery samospráv u susedov, na spoločné projekty, ale aj podporu lokálnej hospodárskej politiky, čo však neznamená, že trh je uzavretý a zákazky geograficky ohraničené. Miestni podnikatelia však môžu participáciou na zákazkách vyjadriť mieru spoločenskej zodpovednosti, lebo ich dielo, tovar či služba budú pod enormným tlakom vlastných obyvateľov. Ale aj pod tlakom verejnej kontroly v samosprávach, ktorých lídrom verí 70 % obyvateľov Slovenska. Ani oni nechcú riskovať stratu dôvery svojej komunity a preto očakávam, že k novým parametrom verejných obstarávaní budú pristupovať mimoriadne zodpovedne.

Kontrola zostáva, dôvera pretrváva 

Napriek zvýšeným limitom zostávajú v platnosti všetky kontrolné mechanizmy. A je pritom úplne jedno, či ide o eurofondové zdroje, alebo peniaze zo štátneho rozpočtu. Korektne treba dodať, že rozdielne limity a pravidlá medzi eurofondami a štátnym rozpočtom tu boli aj v minulosti. Nie je to žiadna senzácia, ani novinka. Pravdou však je, že nové limity, bez ohľadu na finančný zdroj, teda či sú viazané na eurofondy, alebo štátny rozpočet sú v podstate dvojnásobne vyššie ako pred zmenou zákona. A tiež platia rozumnejšie nastavené výšky pokút pri pochybeniach v procesoch verejných obstarávaní.

„Zvýšenie finančných limitov sa automaticky nerovná korupcii!“

Zvýšenie finančných limitov odzrkadľuje potrebu verejných obstarávateľov obstarávať tovary, služby a stavebné práce rýchlejšie a efektívnejšie. A hlavne bez špekulácií a neistoty. Samozrejme, je to systém, kde sa môžu vyskytnúť aj individuálne zlyhania. Nemožno ich však zovšeobecňovať, ale bude potrebné hovoriť o tých, ktorí sa pokúsia zneužiť dôveru vyjadrenú samosprávam prostredníctvom novely zákona o verejnom obstarávaní.