Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Po 35 rokoch od Nežnej revolúcie, s blížiacim sa Dňom boja za slobodu a demokraciu, je čas poukázať na problémy a spárovať ich s riešeniami. Dnes nestojí téma tak, či meniť alebo ponechať súčasný volebný systém, ale ako ho zmeniť. Dôvodov na zmenu je pomerne veľa. Politický systém skorodoval a máme model, ktorý umožňuje neštandardným subjektom pôsobenie v najvyšších priečkach politiky.

Od neštandardných strán pritom nikdy nemôžeme očakávať štandardné veci, napríklad hodnotové ukotvenie, etablovanie partaje na všetkých úrovniach moci, ale ani stabilné budovanie vlastného kvalitného odborného zázemia. Nič z toho nemajú, lebo všetko to je proti ich povahe fungovania.

Strany na jedno použitie

Ak sa pozrieme do minulosti, vidíme, že v novodobej histórii je súčasťou parlamentu takmer v každom volebnom období strana na jedno použitie. Združenie robotníkov Slovenska, Strana občianskeho porozumenia, Aliancia moderného občana, netreba zabúdať ani na stranu MOST – HÍD či stranu SIEŤ a Kiskova partaj ZA ĽUDÍ je v umelom spánku iba vďaka tomu, že Veronika Remišová sa s touto prázdnou značkou vrátila k svojmu politickému „otcovi“ Igorovi Matovičovi. Boris Kollár so SME RODINA síce pôsobil v parlamente až dve volebné obdobia, ale jeho koniec bol tiež iba otázkou času. Každej z týchto strán chýbala hodnotová ukotvenosť. Tieto strany predstierali, že majú regionálne štruktúry, ale ich program bol iba text, ktorý sa nedá nazvať ináč, iba ako „povinná jazda“. Tieto absentujúce faktory nahrádzali výlučne prezentáciou akéhosi politického pragmatizmu, čo nebolo nič viac a nič menej, ako zakrývanie svojej samoúčelnosti – získať akýkoľvek podiel na moci a občas povydierať ostatných v parlamente alebo vo vláde.

Netreba zabúdať ani na fakt, že nízka hranica volebnej kaucie a takmer bezbariérovosť pre vznik politickej strany umožňujú fungovať aj „ľahkým stranám“, ktoré nemajú reálnu šancu na úspech, ale odčerpanie hoci aj málo hlasov iným subjektom na volebnom trhu je ich cieľom a pre niekoho ziskom. Ak si uvedomíme, že prekročenie trojpercentného kvóra umožňuje stranám nárok na financovanie zo štátneho rozpočtu, hoci nedosiahli päťpercentné kvórum na vstup do parlamentu, máme tu ešte model strán permanentnej mimoparlamentnej opozície, ktoré si z príspevku od štátu urobili živnosť.

Ak dáme do jedného balíka strany, ktoré jednými voľbami vstupujú do veľkej politiky a druhými odchádzajú spolu s tými, ktoré kandidujú len preto, aby niekomu ukradli nejakých voličov a k tomu pripočítame partaje založené na volebnej živnosti a štátnom príspevku, je jasné, že volebný systém pomohol politickému systému skorodovať. Strany na jedno použitie sú toho dôkazom, jeden volebný obvod je toho podporovateľom.

Reforma s pridanou hodnotou

Zmena volebného systému je jednou z najzásadnejších reforiem, ktorú Slovensko potrebuje. S úsmevom by sme mohli povedať, že na túto reformu netreba eurofondy, ani plán obnovy. Dokonca neprehĺbi ani deficit verejných financií. Napriek tomu v sebe prinesie výraznú pridanú hodnotu.

Viac volebných obvodov dá šancu regiónom, aby si do parlamentu zvolili poslancov, ktorých poznajú a vedia s nimi udržiavať interakcie. Viac volebných obvodov zastaví trend úpadku politiky nastavenej na podporu politických strán, ktoré sú hodnotovo bezobsažné, personálne poddimenzované a podnikateľsky nastavené politickej spoločnosti s ručením obmedzeným, či stranícke Start-Upy. Vytvorí sa tak model reálnej konkurencie strán a kvalitnejšieho výberu členov parlamentu. Strany v snahe prežiť silnú politickú konkurenciu sa budú musieť čo najlepšie etablovať v regiónoch, poslanci parlamentu sa už nedokážu skryť v anonymite, ktorú im umožňuje jeden volebný obvod.

Na svete dokážeme na prstoch spočítať štáty, kde sa voľby do najvyššieho zákonodarného zboru realizujú iba v jednom volebnom obvode. Ak sa pozrieme k susedom, s ktorými máme spoločnú históriu, tak aj tam vidíme iný model volieb parlamentu, model nastavený na regióny a voličov. Napríklad v Čechách majú 14 volebných obvodov, hranice sú na úrovni každého kraja. V Poľsku je 41 volebných obvodov, v Maďarsku platí 106 jednomandátových volebných obvodov.

U nás platný model štandardizoval stav, kedy Sloboda a Solidarita mala po jedných parlamentných voľbách 11 poslancov v Národnej rade, z ktorých 9 malo trvalý pobyt v Bratislave a zvyšní dvaja v jej susedstve. Doterajší model tak silno nahráva stranám, až to ubližuje regiónom, pretože Bratislavský kraj je počtom obyvateľov tretí najmenší, ale po voľbách v roku 2010 mal zastúpenie 71 poslancami, po predčasných voľbách v roku 2012 bolo toto zastúpenie 68 poslancami a na počet obyvateľov má každé volebné obdobie viac ako tretinu poslancov. Nie je to slušné ani spravodlivé. A keď porovnáme zastúpenia s najväčšími krajmi na Slovensku, ktorým by na počet obyvateľov patrilo automaticky viac ako 20 mandátov, tak vidíme, že pravidlá vyhovujúce stranám nepomáhajú voličom v regiónoch.

Férovosť, slušnosť a spravodlivosť

Legitímnou témou preto musí byť diskusia o tom, v akej forme nahradiť jeden volebný obvod. Buď rozdelením Slovenska na toľko obvodov, koľko je krajov, alebo zavedením voľby polovice parlamentu v krajoch a druhú ponechať ako doposiaľ. Aj to by bolo omnoho lepšie ako to, na čo si zvykli strany a čo spôsobuje, že iba 15,5 % voličov volilo do parlamentu takých kandidátov, ktorých aspoň raz aj osobne stretlo.

Pri zmenách bude dôležité garantovať slušnosť a spravodlivosť previazania volebných obvodov na regióny, ale aj garanciu rovnosti hlasov a férovosti ich prepočítavania na mandáty, tak aby bol systém zrozumiteľný a dôveryhodný.

Ponechať pomerný volebný systém je nevyhnutnosť. Nahradiť jeden volebný obvod viacerými je potreba. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení jasne prihlásila k aktivitám, ktoré prinesú očakávané zmeny, keďže v pláne práce deklaruje: „Vláda rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov, vyžaduje zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.“

Ambíciou tejto vlády je odlíšiť sa od toho, čím sme na Slovensku žili za tria Matovič-Heger-Ódor. Kým oni hovorili jedno, robili úplne iné. Stačí porovnať, čo chceli: „Vláda SR podporí začatie odbornej diskusie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do NR SR.“ S tým, čo hovorili:

Richard Sulík vyhlásil, že prípadné zvýšenie počtu volebných obvodov na Slovensku považuje za chybu.

Sme rodina Borisa Kollára dlhodobo konštatovala, že zrušenie jedného volebného obvodu nepovažuje za „tému dňa“, s odôvodnením, že „v krajine sú omnoho väčšie problémy, ktorým sa momentálne treba naplno venovať“.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová pre TASR uviedla, že „zmenu volebných obvodov si vedia v strane predstaviť“.

Igor Matovič koncom roka 2022 konštatoval: „Je tu evidentná hrozba posledných demokratických volieb, ak takúto bariéru nedáme do ústavy.“ Dokonca tvrdil, že zrušenie jedného volebného obvodu „môže priniesť katastrofálne výsledky v nasledujúcich voľbách“. A výsledok ich vyčíňania? Zabetónovanie jedného volebného obvodu  

Zmena volebných pravidiel a zvýšenie počtu volebných obvodov bude Mečiarovou skúškou našej politickej vyspelosti. Verím, že tá sa po 35 rokoch od nežnej revolúcie dostaví.