Národná rada má pred sebou do konca volebného obdobia už len dve schôdze. Takmer na každej sa poslanci venovali aj návrhom zákonov, ktoré zo svojej podstaty boli zbytočné, alebo doslova nebezpečné. Aj to odkrýva nízku kvalitu časti poslaneckého zboru.
Do parlamentu prichádzali nekvalitné zákony a také, ktoré riešili absolútne nepodstatné veci. Až nás to núti premýšľať nad tým, či je vôbec dobré, ak majú poslanci právo legislatívnej iniciatívy. Mnohé návrhy zákonov išli po povrchu. Nebolo to iba o demagógii či populizme, ale o absolútnej povrchnosti.
Poslanecké návrhy napríklad riešili to, aby okrem starostu, primátora či obecného poslanca mohol byť sobášiacim aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Naivne si myslieť, že po tomto bažia ľudia je nezmysel. Paradoxné je, že poslanci parlamentu by takto chceli vytvoriť možnosť priblížiť sa ľuďom, ale zrušiť jeden volebný obvod je omnoho lepšia príležitosť. Ale presne toto nechcú.
Za pozornosť stojí aj zákonný zákaz používania mobilných telefónov žiakmi na školách. Zákonom zakázať niečo na čo stačí školský poriadok je ako použiť kladivo na muchu.
Zaujímavá je legislatívna iniciatíva, aby súčasťou zákona bola aj doložka vplyvov na rodinu. Táto doložka by bola ďalšou falošnou kvantifikáciou, lebo ak si dnes uvedomíme, že parlament napríklad schválil celoplošnú zimnú údržbu kde v doložke vplyvov na rozpočet obcí boli uvedené dopady 0 EUR, a keď napríklad parlament schválil povinné predprimárne vzdelávanie s doložkou vplyvov na rozpočty obcí 0 EUR, je viac ako isté, že keď sa klame a predstiera takýmto flagrantným spôsobom, každá ďalšia doložka by bola iba bezobsažná strana navyše pri predkladaní zákona.
Na poslanecké lavice sa tiež dostal návrh, ktorý upravuje kolónku „povolenie“ na kandidátnych listinách pre komunálne voľby. Povolanie je odbor pracovnej činnosti. Logicky tam nepatrí názov občianskej iniciatívy a za povolanie asi nemožno považovať ani „poslanec NR SR“. Preto by malo byť vecou volebných komisií, aby konečne začali u ašpirantov na kandidatúru do volenej verejnej funkcie čítať vyplnenú položku a nie automaticky akceptovať čokoľvek napísané. Skôr ako novelu zákona potrebujeme dôslednosť.
Za pozornosť stojí aj poslanecká ambícia zaviesť dvojkolovú voľbu starostov, primátorov a županov. Odhliadnuc od toho, že evidentne po tom žiadna výrazná skupina nebaží, faktom zostáva, že máme za sebou osem riadnych komunálnych volieb kde sme v rovnaký deň zvolili starostu, respektíve primátora a poslancov. A čuduj sa svete, funguje to. Rovnako už od roku 1990. Iné je to v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov, Tam bola dvojkolová voľba a nefungovala. V roku 2001 bola v prvom kole volieb účasť 26,02 % a v druhom 22,61 %. O štyri roky neskôr prišlo k volebným urnám v prvom kole 18,02 % voličov a v druhom 11,07 %, v roku 2009 bola v druhom kole nižšia volebný účasť o 4 % a v roku 2013 v druhom kole klesla volebná účasť o 8 %. Druhé kolo bolo následne zrušené, ušetrili sa peniaze na jeho organizačno-technické zabezpečenie, zarezali sa obchody s tretím a štvrtým kandidátom na župana z prvého kola. Preto snaha oživiť druhé kolo voľby a rozšíriť to ešte o komunál pôsobí iba ako pokus o mediálnu prezentáciu úplne zástupnou témou.
Napriek tomu, že volebné obdobie súčasného parlamentu končí, nemáme záruky, že podobné, a mnohé ďalšie „kreatívne“ poslanecké návrhy nebudú súčasťou ďalšieho volebného obdobia.
A keďže aj vo februári sa budeme voliť 150 poslancov za celé Slovensko, tí čo zložia sľub budú produktom straníckej centrály a nie výsledkom podpory v regiónoch. Preto časť z nich pôjde rovnakou cestičkou, ktorá im umožňuje využívať právo legislatívnej iniciatívy a predkladať zákony, tak trochu divné, výrazne nesystematické a neraz aj zbytočné.
Celá debata | RSS tejto debaty