venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť :-)

Ak si zoberieme 11 strán, ktoré majú nabehnuté na to, aby s rôznou silou vstúpili po februárových voľbách do parlamentu, za pozornosť stojí regionálne vyskladanie prvej dvadsiatky kandidátov. Viaceré strany chcú vyťažiť silu anonymity v jednom volebnom obvode. Voličom ponúkajú mená s ktorými sa pravdepodobne v priebehu volebného obdobia nemusíme ani raz stretnúť. Ale možno práve o to ide.

Bratislavská presilovka

Kandidátka PS/Spolu má v prvej dvadsiatke 14 kandidátov z bratislavského kraja, Sloboda a solidarita o jedného menej, Slovenská národná strana v prvej desiatke bratislavský kraj zastúpený presnou polovicou.

Menej bratislavského kraja

Strana SMER – sociálna demokracia má v prvej dvadsiatke 9 kandidátov z bratislavského kraja a rovnako na tom je Sme rodina. Rovnaký počet má Za ľudí a OĽANO ponúka 8 kandidátov z bratislavského, presnejšie, tretieho najmenšieho kraja na Slovensku. Rovnaký počet kandidátov, ktorí to majú „na skok“ do parlamentu, ak si samozrejme odmyslíme dopravné zápcha, má Dobrá voľba.

Nemali by sme opomenúť kandidátnu listinu strany MOST – HÍD. Síce v prvej dvadsiatke ponúka len troch kandidátov z bratislavského kraja, ale ďalších sedem pochádza z nitrianskeho.

Ukazuje sa, že viacerým stranám až príliš vyhovuje jeden volebný obvod v ktorom voličom viac ako regionálne osobnosti ponúkajú mediálne známejšie tváre. Veď kto na Kysuciach reálne pozná kandidátov s dobrým číslom, ale z úplne iných regiónov. Kto tam by volil kandidáta z obce Hruštín? Kto na Zemplíne bude napriamo komunikovať s poslancom z obce Hubovo a kto na Záhorí môže požadovať odpočet činností poslanca z obce Veľké Raškovce? No zrejme iba málokto a presne v tomto poniektoré strany vidia veľký prínos. Ale iba pre seba.

Nám ostáva len dúfať, že s blížiacimi sa parlamentnými voľbami do volebných diskusií presiaknu aj dôležité témy pri ktorých dokážeme určiť, ktorá partaj chce, aby sme jej verili a ktorá preukáže, že verí ľuďom. Nám, ktorí si vieme v regióne vybrať poslanca národnej rady preto, lebo ho poznáme a nie preto, lebo osoh z jeho „stáže“ v parlamente cíti stranícka centrála.

„Ísť voliť poslancov parlamentu, ktorých v priebehu volebného obdobia vôbec nemusíme stretnúť je pokračovaním trendu, ktorý sa ukazuje ako škodlivý.“ 

Tak pre kvalitu poslaneckej práce v regiónoch, ako aj pre profesionalitu politiky a rozhodnutí, ktoré sú prijímané parlamentnou väčšinou. Ak vieme pomenovať príčiny, cítime dôsledky a formulujeme riešenia, výsledok záleží od nás. Veď bez našich krúžkov sa z kandidáta nikdy nestane politik.