Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Už sme si postupne zvykli, že strany a kandidáti počítajú s nízkou volebnou účasťou. Predpokladajú, že veľká časť ľudí nepríde voliť a dúfajú, že práve ich niekoľko verných voličov im pomôže v ťažení za mocou. Za dôkazmi netreba ísť ďaleko. Voľby do samosprávnych krajov sú iba lanárením presvedčených. Strany v boji o parlamentné mandáty robia to isté. Akurát na väčšom ihrisku. Perspektíva prežívania nám pritom ubližuje.

Získať moc nestačí

Partaje stále hlasnejšie hovoria o tom, ako chcú prevziať moc od súčasnej vládnej koalície. Vládne strany investujú do svojich voličov, aby stabilizovali svoje preferencie. Partaje naprieč politickým spektrom sa potichu spoliehajú na to, že extrémisti aj po ďalších voľbách obsadia niekoľko mandátov v národnej rade, ale dovtedy nájdu dostatočné výhovorky na to, prečo vznikajú divoké koalície, ktoré budú musieť ustúpiť predvolebným sľubom, lebo „hrádza proti extrémizmu“ je najvyššou prioritou.

Získať moc nestačí. Treba prevziať zodpovednosť, prihlásiť sa ku konkrétnym reformám a deklarovať termíny ich presadenia. To sa ale nedeje. A ani doposiaľ to nebolo iné. Partajam to medzi ľuďmi prechádzalo, tak prečo meniť overené spôsoby? Práve preto, lebo veselé nápady z dielne politikov nestačia. Potrebujeme skutočné riešenia.

Komunálu verí toľko, koľko neverí vysokej politike  

Presne pred rokom publikovala agentúra FOCUS prieskum dôveryhodností inštitúcií. Miestna samospráva bola opäť raz potvrdená v rebríčku vysokej dôveryhodnosti. Presnejšie, dôverovalo jej 65,2 % opýtaných. Naproti tomu parlamentu nedôverovalo 66 % a vláde 63,6 %. Akoby tieto inštitúcie stáli na úplne opačných brehoch a je zrejmé, že ľudia sa skôr orientujú na to, čomu veria, ako by mali dúfať v niečo pozitívne od toho, komu dlhodobo a výrazne nedôverujú.

Tento stav dokazuje jedinečnosť miestnej územnej samosprávy. Kým štát tancuje okolo 3% deficitu, samosprávy majú každoročne vyrovnaný rozpočet. Kým vo vysokej politike je zakázané referendum o daniach či štátnom rozpočte, v samospráve sú tieto kľúčové ekonomické zákony súčasťou verejného pripomienkovania obyvateľov. Samospráva je v porovnaní s vysokou politikou výrazne dôveryhodnejšia, viac demokratická a evidentne aj hospodárnejšia.

Okrem toho jej volení predstavitelia dávajú ľuďom reálne témy, možnosť porovnávať deklarované s dosiahnutým. Preto je uveriteľná a bezprostredná. Nie všeobecná, anonymná a veľmi málo dôveryhodná, ako to, čo poznáme z vysokej politiky. Aj to dokazuje, že politiku treba vrátiť do reálnych tém, do autentického prostredia, v ktorom sa generuje užitočná agenda s reálnymi riešeniami. Parlamentu to dlhodobo chýba. Preto je politika taká, aká je. Nie taká, akú ju potrebujeme.

Od komunálu sa treba učiť. Jasné, aj v mestách a obciach sa ukážu čierne ovce. Individuálne zlyhania ale nie sú chybami systému. Súčasný parlamentný model však vykazuje niečo viac ako iba zlyhania jednotlivcov. Je to skorodovaný systém, v ktorom sa hazarduje s budúcnosťou aj nádejou. Sme svedkami hašterenia, ktoré nikdy nepresvedčí ľudí, že politici riešia niečo viac, ako svoje prežitie pod tlakom túžob svojich straníckych centrál. Zrušiť jeden volebný obvod pre parlamentné voľby znamená vrátiť partaje do reality v regiónoch, aby si ľudia volili poslancov a nie volili kandidátov, čo ponúka jedna celoslovenská kandidátna listina. Už sa nestane, aby 5, 4 milióna ľudí zastupovali poslanci s troma či štyrmi stovkami preferenčných krúžkov.