Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Politici si nadávajú do čohokoľvek. Vrátane toho, že tí druhí reprezentujú neštandardné strany. Na prvý pohľad umocňujú pocit, že za naše peniaze neriešia naše problémy, ale financujeme ich hádky. Pravdou zostáva, že parlament je dlhodobo miestom, v ktorom najlepšie vidieť slabiny partají,. Hoci tie navonok deklarujú, že robia našu spoločnosť silnejšou.

Čo voľby to útek  

Od decentralizácie štátu sa sústavne posilňuje vplyv straníckych centrál. Vedome sa odstrihli od regiónov a žijú v presvedčení, že líder, zopár ľudí pri ňom, a centrála to vedia lepšie, ako zvyšok Slovenska. Ako regióny, kde by mali byť ukotvené. Tento fakt znásobuje aj pohľad do parlamentných lavíc.

Na konci volebného obdobia v roku 2006 v parlamente pôsobilo 32 odídencov z rôznych strán. Nežili so stranami, ani pre regióny. Už iba hrali na seba. V priebehu volebného 2006 – 2010 vystúpilo z pôvodných poslaneckých klubov 16 poslancov. Takí parlamentní solitéri. Za krátke, dvojročné obdobie parlamentu 2010 – 2012 stihli od svojich nosičov odísť siedmi poslanci.  V roku 2015 pôsobili v opozičných laviciach Národnej rade Slovenskej republiky tri poslanecké kluby a predstavitelia 9 opozičných politických strán.

Samozrejme, nalepených na stranícku centrálu, husté reči a riedke korene v regiónoch.

Ale toto vo svojej podstate nie je u nás nič výnimočné. V januári 2015 by sme pri pohľade do parlamentných lavíc videli, že nezaradených poslancov bolo 26 a dvaja sa mandátu vzdali. Postupne sme naberali trend z rokov 2002 – 2006. Momentálne v Národnej rade Slovenskej republiky pôsobí 23 zákonodarcov, ktorí „poďakovali stranám“.

Zobrať na vedomie nestačí

Samozrejme, odlišné videnie, permanentné nezhody, či akýkoľvek iný dôvod musíme zobrať na vedomie. Nič iné nám ani nezostáva. Ale to, čo sa dlhodobo ukazuje ako fakt, je skutočnosť, že konflikt s vedením strany prerastá do takéhoto správania, lebo poslanci za sebou nemajú relevantnú silu v podobe regiónov, ktoré ich poslali „do služby“.

Sedieť v parlamente a mať za sebou 300, 400, 900 preferenčných krúžkov, keď má Slovensku 5, 4 milióna ľudí nie je žiaden mandát. Iba lepidlo k tomu, kto im daroval dobré číslo na kandidátnej liste. Aj za cenu toho, že hlasy nedonesú, ale budú „dobre hlasovať“.

Doprajme si lepších politikov

Ak chceme, aby Národná rada Slovenskej republiky mali prestíž, musíme jej dopriať dobrých politikov. Musí sa priblížiť ľuďom a dať im šancu, aby si vybrali toho, kto im má reálne zastupovať. Parlament sa musí priblížiť ľuďom a strany by to mali pochopiť. Skrývať sa iba za značku nestačí.

Zrušenie jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby a nahradenie toľkými, koľko máme krajov dá poslancom preukázateľne silný mandát. A vďaka tomu sa vysporiadame s takými, ktorí chodia do každých volieb pod inou stranou a ešte predstierajú, že budú iní, budú lepší. Nebudú! Lebo profitujú zo systému, ktorý je postavený na jednom volebnom obvode.