Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Zvyšovanie kvality života v prihraničných regiónoch je mimoriadne dôležité hoci bolo pomerne dlho mimo centra pozornosti. Práve presun medzivládnych komisií pod regionálny rozvoj dáva pridanú hodnotu prístupu k prihraničiu. Tam je potenciál, ktorý predstavujú spoločné devízy.  

Mikulášska dohoda

Na Mikuláša, v piatok 6. decembra, sa v Poľsku, neďaleko hraníc so Slovenskom uskutočnilo rokovanie predstaviteľov samospráv aj privátneho sektora, ktorí spájajú svoje sily v rámci Euroregiónu Karpaty. Ak si uvedomíme, že Karpaty pokrývajú 72 % územia Slovenska, je to silná stránka, ktorá bola tiež zbytočne opomínaná.

Iba nedávno boli definované a predbežne vymedzené dve pilotné Cezhraničné funkčné územia na poľsko-slovenskej hranici. Jedným je „Kremenaros“ zahŕňajúci okresy Medzilaborce, Snina, Humenné, a tiež Bieszcady, Lesko a Sanok. Ďalším je   „Beskid Niski“ kde spadajú okresy Stropkov, Svidník, Bardejov, Gorlice, Jasielsk a Krosno. Celkovo ide o dve územia s viac ako pol milióna obyvateľmi. Prihraničie spojené rovnakou víziou sa tak stáva cezhraničnou investičnou príležitosťou. Na Mikuláša bolo dohodnuté, akým spôsobom sa budú formovať Cezhraničné funkčné územia, a ktoré v danej oblasti bude zriadené ako prvé. Síce lastovička, ale zároveň aj príklad dobrej praxe a inšpirácia pre ostatných.

„Vízia je tak signálom regionálnej pripravenosti voči Európskej únii, ktorá sa formovala aj ako spoločenstvo regiónov.“ 

Spojenie viacerých okresov, ktoré navzájom susedia na Slovensku s rovnako susediacimi regiónmi v Poľsku vytvára parametre cezhraničného funkčného územia. Majú vymedzenú cezhraničnú územnú oblasť. Disponujú spoločnými geografickými, priestorovými a sociálno-ekonomickými predpokladmi. Zahŕňajú súbor funkčných väzieb a identifikovali jednotné ciele rozvoja.

Potenciál aj miera rizík

Žiadna jazyková bariéra, rovnaká túžba po kvalitnejšom živote, neexistujúce kultúrne bariéry sú prvým predpokladom spolupráce. Ak k tomuto pripočítame aj mnohé väčšie či menšie projekty, ktoré tieto regióny spájajú už viac ako dvadsať rokov, je to ďalšia silná stránka postavená na vzájomnej dôvere a historických skúsenostiach. Treba však ísť ešte ďalej, a to napríklad uvedomením si toho, že

„mnohé štrukturálne, sociálno-ekonomické problémy sa lepšie riešia na väčšom území.“

Preto je dôležitá integrácia partnerov, mobilizácia zdrojov a komercializácia potenciálu. Lebo toto sú východiská rozvoja lokálnej hospodárskej politiky v prihraničí. Silnou stránkou týchto Cezhraničných funkčných území je kultúrna jedinečnosť, prírodné bohatstvo a časom zabehnutý systém zdieľania. Niet lepších predpokladov na to, aby podpora cezhraničných funkčných území bola súčasťou regionálneho rozvoja s dôrazom na prihraničné špecifiká.

Dobré nápady nemusia vždy automaticky stačiť na úspech. Ten je limitovaný mnohými faktormi. Mnohé z nich sa dajú predpovedať. Žiadna z členských krajín Európskej únie dnes nevie presne povedať, ako bude vyzerať nová Kohézna politika (eurofondová obálka po roku 2027). Nikto nevie predpokladať, do akej miery budú vyvážené vzťahy medzi využívaním prírodného bohatstva a zásahmi ekoteroristov. Isté je, že Cezhraničné funkčné územia budú postupne formovať spoločný obsah rozvoja. A to treba s plnou vážnosťou podporovať. Napriek tomu, že budeme akceptovať mieru rizík, filozofia musí byť zachovaná a dobré myšlienky treba preniesť z investičných zámerov do prihraničných regiónov.

Plán práce dostáva zelenú

Začiatkom roka bude na vláde predstavený Plán činnosti medzivládnych komisií. Priebežné rokovania s partnermi zo susedných štátov ho tvorenia tak, aby na jeho význame bola všeobecná zhoda aj očakávaný prínos.

Už teraz je jasné, že Cezhraničné funkčné územia dostanú zelenú.

Už teraz je jasné, že využívanie súčasných eurofondov, ale aj návrh na nové programové obdobie bude požiadavkou na spoločné investície do spoločného prihraničia.

A to nie len cez vlastné, národné eurofondy, ale aj využívaním Komunitárnych programov Európskej únie. Sú to v podstate eurofondové programy riadené priamo Bruselom. Mimochodom, v aktuálnom období je ich 40, s celkovou obálkou 203 mld. EUR. Spoločný obsah rozvoja musia definovať cezhraničné regióny a centrálne vlády sa okrem iného musia sústrediť aj na definovanie administratívno-technických prekážok, ktoré sú zbytočnými bariérami. Česká strana tento dokument spracuje už začiatkom roka, potom bude na ťahu Slovensko. Chceme to však robiť v participácii s ďalšími susednými štátmi, aby sme mali jeden dokument, ktorý nám nastaví zrkadlo a zároveň naznačí aktivity, ktoré potrebujeme zrealizovať na odstránenie zbytočných prekážok.

Po viac ako dvoch desaťročiach v Európskej únii sa potrebujeme výrazne viac orientovať na prihraničné oblasti, ktoré nie sú na konci krajiny, ale treba ich vnímať ako vstupnú bránu na Slovensko. Nepochybujem, že rovnako to vnímajú aj okolité krajiny, čo je ďalší predpoklad užitočnej spolupráce. Týmito krokmi začneme tvoriť spoločnú stratégiu rozvoja prihraničia. Dnes to už nie je iba naša potreba, ale je to aj nevyhnutnosť susedov.