Pre rozvoj regiónov nepotrebujeme rezortizmus, ani izolovanosť samospráv. Spolupráca podopretá o dôveru a spoločný záujem sú podmienkami úspešného rozvoja regiónov. V čase, keď na sociálnych sieťach zdieľame pocity či názory, by zdieľanie malo byť samozrejmosťou aj pri výkone úradníckej agendy či zabezpečovaní verejných služieb.
Nespochybniteľný prínos
Regióny potrebujú komunálny manažment. Spoločné zdieľanie expertov, odborníkov a napríklad aj komunálnej techniky. Je to nevyhnutnosť, lebo
„využívať je väčšia hodnota ako vlastniť.“
Nežijeme v dobe, kedy každý môže mať všetko, ale v časoch, kedy viacerí môžu mať to isté. Na jednej strane je to reakcia na chýbajúcich, odborne zdatných zamestnancov, ale aj chýbajúce peniaze v obecných rozpočtoch. Nové eurofondové obdobie je dokonca nastavené na integrované teritoriálne investície, teda na spoločný projekt viacerých samospráv či partnerov. Napríklad aj preto, aby viacerí partneri dokázali zvládnuť spolufinancovanie so samotnou udržateľnosťou eurofondového projektu. Musíme však ísť ešte ďalej. Od eurofondových projektov k manažovaniu procesov.
V ostatnom období takmer 74 % komunálnych lídrov potvrdilo, že vidia prínos v medziobecnej spolupráci. Avšak, od reformy verejnej správy, za viac ako 20 rokov nebola témou systematická podpora medziobecnej spolupráce. Mestá a obce dokázali spolupracovať na spoločnom zabezpečovaní preneseného výkonu štátnej správy. V území máme matriky, ktoré sú spádové pre širší región, a to je všetko. Musíme ísť ďalej. Potrebujeme podporiť kooperáciu samospráv a koordináciu ich aktivít.
„Sólojazdy sú rizikom, ktoré ubližuje všetkým.“
Parametre nastavené diskusiami
Preto sme v diskusii s vybranými regiónmi nastavili výzvu pre Centrá zdieľaných služieb. Pod jednou strechou budú odborníci, ktorí sa budú venovať preneseným kompetenciám štátu, ale aj zabezpečovaniu spoločnej agendy tzv. originálnych kompetencií pre viaceré samosprávy. Napríklad jedna účtovníčka pre viacero samospráv, jeden expert na verejné obstarávania, ktorý dokáže realizovať tzv. spoločné obstarávania s očakávanými úsporami z rozsahu pre regióny. K nastaveniu Centier zdieľaných služieb sme počas roka absolvovali individuálne konzultácie, on-line rokovania, ale aj tri spoločné rokovania so zástupcami regiónov, a to 22. januára, následne 22. augusta a tiež 10. decembra. Lebo zodpovedné rozhodnutia sa musia tvoriť v diskusii, porovnávaním, konzultovaním aj vzájomným pochopením.
Niektorí už avizovali, že majú záujem o spoločného komunálneho právnika pre prípravu svojich všeobecne záväzných nariadení, ďalší preferujú experta na odpadové hospodárstvo. Je to pilotný projekt, ktorý reaguje na potrebu zdieľania odborníkov a jeho priebežné hodnotenie bude mať mimoriadny prínos pre budúcnosť. Napríklad vo vzťahu k postupnému rozšíreniu centier o potrebných expertov, ale aj preto, aby sme boli nachystaní na nové eurofondy, cez ktoré by sme dokázali postaviť takúto spoločnú strechu na každý región. Obec bude obcou so starostom, mesto zostane mestom s primátorom, ale Centrum zdieľaných služieb bude zdieľaním odborníka pre viacerých.
Ďalší rozmer zdieľania, ktorý je potrebné podporiť, sú sociálne podniky. Tak, aby svoju činnosť mohli zabezpečovať pre viac ako jednu samosprávu, pre ľudí v regióne. Aj tu je pomerne veľký priestor napríklad pre údržbu zelene, ciest, športovísk, na poľnohospodársku a potravinársku produkciu pre materské, základné či stredné školy, pre starkých v domovoch seniorov, alebo pre tých, ktorí ešte majú silu a chuť žiť vo vlastnom. Je dobré, že disponujeme príkladmi dobrej praxe, atraktívnou inšpiráciou pre iných. Je dobré, že poznáme aj špekulantov, ktorých história v sociálnom podnikaní musí byť varovným prstom pre budúcnosť. Od januára bude pre sociálnu ekonomiku platiť znížená 5 % daň z pridanej hodnoty. Ak s ňou spojíme podporné mechanizmy, využijeme zvýhodnené sociálne aspekty pri verejných obstarávaniach a počas roka sa nám podarí odstrániť niektoré administratívno-technické prekážky, sociálne podniky budú v regiónoch užitočnými fabrikami.
Budúci rok musí byť o všestrannej podpore zdieľania v samosprávach. Centrá zdieľaných služieb majú všetky predpoklady na to, aby sa na pilotnom projekte preukázala ich opodstatnenosť a v činnosti odkryli chyby, ktoré bude nevyhnutné vyriešiť. Aby to bol model užitočný aj udržateľný. To isté platí o rozvoji sociálnej ekonomiky, avšak už v oblasti verejnoprospešných činností v komunitách. Tu musíme vidieť potenciál sociálnych podnikov ako malých fabrík pre veľké územia.
Zdieľanie potvrdzujú čísla
Na Slovenskú máme takmer 3 000 samospráv, z ktorých má 2 661 menej ako 1 000 obyvateľov, pričom v nich žije viac ako 38 % ľudí. Aby to nebolo málo, v 526 obciach žije menej ako 250 ľudí, pričom Slovensko tvorí 141 miest, ale iba 9 z nich má viac ako 50 000 obyvateľov.
Keď sa na mestá a obce pozrieme z hľadiska zabezpečovania verejnoprospešných činností, je zjavné, že namiesto ich privatizácie samosprávy preferujú zabezpečovanie služieb vo vlastnej réžii. Napríklad viac ako 90 % samospráv realizuje zimnú údržbu vlastnými silami, alebo svojou organizáciou, ktorá to má v predmete činností. O zeleň, ihriská a športoviská sa mimo súkromných firiem, samostatne, stará viac ako 95 % miest a obcí. V prípade cintorínov je v réžii komunálu správa 94 % miest posledného odpočinku. Verejné osvetlenie samostatne spravuje a prevádzkuje 85 % samospráv a komunálne odpady viac ako 12 % miest a obcí.
„Zdieľanie ľudí v oblekoch aj montérkach je pre samosprávy mimoriadne dôležité.“
Spolupráca namiesto sólo jázd
Na týchto dvoch pilieroch dokážeme zaviesť zdieľanie formou systematickej podpory medziobecnej spolupráce, ktorá bude reflektovať na potreby zdieľania expertov, koordinovaný rozvoj územia, znižovanie prevádzkových nákladov a uvoľnenie financií na rozvojové aktivity. A samozrejme, na rozvoj regiónov, kde si aktéri uvedomia, že budúcnosť je v spolupráci, nie v sólojazdách či v neprajníctve voči susedom.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nastavuje Centrá zdieľaných služieb v partnerstve s regiónmi a spoluprácou s ministerstvom vnútra aj Plánom obnovy a odolnosti. V spolupráci s rezortom práce a v úzkom prepojení na samosprávy sa venuje sociálnej ekonomike. Regionálna politika potrebuje spoluprácu a nie rezortizmus. Ten doteraz spôsoboval rovnakú izoláciu, v ktorej žijú samosprávy bez jasnej podpory medziobecnej spolupráce. Preto sme vykročili cestou systémového prístupu, ktorý roky chýbal.
Celá debata | RSS tejto debaty