Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Slovensko je pod obrovským tlakom. A z globálneho uhla pohľadu nie sme vo výnimočnom postavení. Dnes, každý deň, sa ukazuje, že témou nie sú minimálne zásahy štátu, podpora práv jednotlivca, alebo diktát štátu. Musíme ťahať za rovnakú časť povrazu.

Tak, ako v prípade svetovej ekonomickej krízy v rokoch 2008 – 2009, aj teraz sa ukazuje, že neviditeľná ruka trhu patrí do teórií, ale v realite akosi nezaberá. Potrebujeme viditeľnú ruku rozhodnutí, zásahov, ale aj príkazov a odporúčaní. V tejto súvislosti musíme začať jasne rozlišovať potrebné od zástupného, myšlienky od zvuku. Kvalitu rozhodnutí vo výraznej miere stále, ale hlavne teraz ovplyvňuje sila argumentov, ktorá musí mať navrch nad falošnými pocitmi, alebo individuálnymi túžbami. Práve od tohto bude je potrebné začať. Nepreferujem cestu osvietenského despotizmu, ale riešení, pri ktorých nebudú chýbať doložené dopady. Tak sociálne, ako aj ekonomické.

Dilemy dajme bokom

Čo je viac? Individuálna potreba, alebo všeobecný záujem? Určite to druhé. Práve preto by sme na riešenia mali pozerať optikou komplexnosti. V samosprávach veľmi dobre poznajú túto dilemu, keďže nárokov je stále viac ako finančných možností. Teraz je to veľmi dobré vidieť napríklad vo vzťahu k jednotlivcom – namiesto karantény doma – promenády po uliciach. Svoje o tom vedia v mnohých mestách a obciach. Aktuálny príklad vidíme v Gelnici. Na jednej strane primátori a starostovia nedostávajú informácie o ľuďoch v povinnej karanténe, lebo ochrana osobných údajov, na druhej strane máme možnosť vidieť individuálny hazard v konkrétnych komunitách. Prístup k údajom z aktívnych SIM kariet je interpretovaný ako „šmírovanie“, ale čo robiť, keď dobré slovo nepomôže a rozum nepochopí?

V politickom diskurze prichádzajú do útlmu ľavicové a pravicové koncepty. Lebo podstatný, a pre toto obdobie potrebný, je iba jeden: ochrana života, zdravia a ratovanie ekonomiky.

„Hodnotové dilemy je nevyhnutné na určitú chvíľu ponechať bokom

a sústrediť sa na to, aby nás prichádzajúci oheň nespálil.“

Hľadajme do dobré

Pre ľudí je prirodzené hľadať niečo dobré aj v tom zlom. Skúsme sa preto sústrediť na to, čo dnes môžeme vidieť ako šancu, príležitosť, novú možnosť. Je zrejmé, že medzi nami je obrovská miera solidarity. Je zrejmé, že zlyhania jednotlivcov sú ohrozením pre komunitu. Viac ako inokedy sa ľudia obracajú na samosprávy – lebo sú prvé po ruke, lebo im veria a spájajú s nimi riešenia problém. Až teraz vidíme čo je spoločenská zodpovednosť v praxi. Toto obdobie je príležitosť ako sa vrátiť k zdravému rozumu.

Štát ani samosprávy nemajú na rozhadzovanie, ale musia platiť. Zaplatia aj za to čo sa tu roky hromadilo. Nesystémovosť, odsúvanie zásadných reforiem, minimálne štrukturálne zmeny, boj každého s každým, namiesto väčšiny za niečo.

„Prichádzajúce obdobie nezvládneme bez regulácií a zásahov.“ 

A to aj na úkor domnelej diskriminácie či individuálneho  obmedzovania. Môžeme to však zvládnuť, ak štát pochopí, že samospráva nie je jeho rivalom, ale partnerom. Že samospráva nie je sponzorom ani donorom. Lebo tam dole sú ľudia v zdravotnom a sociálnom ohrození, firmy v neistote a komunál má potenciál udržiavať pracovné príležitosti a využívať financie na verejné investície bez ktorých sa ekonomika môže spomaliť viac ako je nevyhnutné. Slovensko musí riešiť globálne problémy v tandeme so samosprávou.