Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Ostatné štvrťstoročie je mimoriadne dynamickou dobou. Netreba ho vnímať len kvôli zmenám, ale aj cez reakcie. Stále je však o človeku, ktorý sa oprávnene cíti v neistote. Kým sa ľavica a pravica nevymedzia silným programom, dovtedy bude z problémov profitovať populizmus a extrémizmus.

Práca so strachom, nie s hodnotami

Ťažko dátovať klimatickú krízu, ktorá je permanentná. Demografická kríza tiež nemá dátum, ale na dlhodobo sa podpíše pod sociálno-ekonomickú štruktúru každej Európskej krajiny. Dá sa však zarámcovať mnoho ďalších kríz, ktoré deformujú poriadok, stabilitu, predvídateľnosť. Všetko, čo sme vnímali ako samozrejmosť sa zdá ako výnimočnosť minulosti.

Teroristický útok na Spojené štáty americké zo septembra 2001 bol niečo nepredstaviteľné, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako začiatok zmien vo svetovom poriadku. O málo rokov na to, v rokoch 2007 – 2008 svet zasiahla finančná kríza. Ďalší signál vážnej lability. Migračná kríza v Európe v rokoch 2014 – 2015 podčiarkla vážnosť situácie. Pandémia COVID – 19 z roku 2020 nás všetkých mimoriadne vyľakala a odkryla ďalšiu zraniteľnosť. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 prehĺbila nestabilitu. K tomu nepochopiteľné kroky amerického prezidenta a ťažkopádnosť Európskej únie, sú vodou na mlyn každému, kto v politike pracuje so strachom. Nie s hodnotami.

„Lenže strach nie je najlepšou oporou, ani zodpovednou reakciou na to, čo sa vo svete deje už 25 rokov.“

Aj to uľahčuje život politikov utekajúcich od hodnôt a politických ideológií. Politické rozhodnutia, bez ohľadu na transparentnosť prijímania, či štýl komunikácie, sú ťažko predvídateľné a málo zrozumiteľné. Nedôvera rastie, nádej upadá, odpovede na zložité otázky doby sú nejasné. Aby toho nebolo málo, treba si uvedomiť, že hoaxy nie sú názory, odklon od témy nie je jej riešením. Zjednodušovanie je krátkozraké a hazard s nádejou mimoriadne nebezpečný.

Konflikty a polarizácia  

Politika je arénou konfliktu. Je to prirodzené. Problém je v tom, ak sa premení na ihrisko v ktorom sa súperi s povrchnými alternatívami. Za niečo viac ako štvrťstoročie máme príklady politických ideológií, ktoré v boji s krízami neuspeli.

Tretia cesta Tonyho Blaira, Gerharda Schrödera či Billa Clintona nebola východiskom pre modernú ľavicu s prvkami konzervativizmu. Na prvé krízy dostatočne nereflektovala, ďalším dostatočne nepredchádzala. Akurát oslabila sociálno-demokratické hodnoty, ktoré v tom čase reprezentovala upadajúca dôvera voči vtedajšej ľavicovej reprezentácii. Podobná situácia bola aj na pravej strane politického spektra. Napokon aj progresivizmus odkrýva svoju bezobsažnosť a postupne sa zaradí medzi neúspešné alternatívy, ktoré budú ponaučením pre budúcnosť. Mix odlišných ideologických princípov nemá farbu, vôňu, ani chuť. A tak to aj dopadlo. Politické prívlastky nedávajú pridanú hodnotu. Možno krátkodobo pôsobia atraktívne či osviežujúco, ale grunt je len jeden. Ako v jedle.

„Niekto má radšej pikantný guláš, ďalšiemu nejde na chuť, ale bez ohľadu na príchute z neho kuracia polievka nikdy nebude.“  

Ľudia sa preto v obavách a nádeji presúvali medzi politickými hodnotami a čakali, kto pomôže. Je to prirodzené. Ak nenašli naplnenie očakávaní, cestovali ďalej. Nielen do prostredia sklamania, či apatie, ale do sféry populizmu. Odtiaľ už je iba kúsok k extrémizmu, ktorého hranice sa neúprosne rozširujú. Je to jednoducho neprijateľné cestovanie, ktoré napokon ohrozuje samotnú demokraciu, ktorá je najzraniteľnejšou formou vlády.

Konflikty musia posúvať spoločnosť dopredu. Veď mnohé z nich sú motormi zmien, vývoja, technologického pokroku… Lenže, ak ich sprevádzajú slabé výsledky, potom asistujú presne tomu, čo nepotrebujeme: nedôvere, polarizácii, strachu, dezorientácii.

Cesta východísk

Nastoľovať témy v dobe, v ktorej dominujú sociálne siete, kde je obsah ladený skratkami a sprevádzaný hejtom nie je jednoduché. Mediálny priestor dlhšiu dobu ponúka účelovú jednoduchosť namiesto polemiky. Odborný prístup sa obmedzil pod tlakom toho, čo chcú sledovatelia.

Pre zodpovedného politika je však dôležité, čo potrebujú ľudia a krajina. Pod tlakom štvrťstoročia kríz je treba skloňovať budúcnosť, využiť potenciál a nadchnúť pre perspektívu. Evidentne poctivou diskusiou, vysvetľovaním a porovnávaním. Faktom je, že neexistuje princíp jednej pravdy a v rámci slobody slova treba vážiť, ktoré slovo bude ako použité.

Politická polemika nesmie podľahnúť tlaku dopytu po senzáciách a skratkách. Nezastupiteľná úloha médií v rozvíjaní demokracie je práve v nastoľovaní hodnotovej politickej debaty o riešeniach a budúcnosti.

Ľavica a pravica sa musia mať hodnotové strety v ponuke východísk a potrebujú vyjsť zo zóny v ktorej pôsobia. Keď toho budú schopní, bude to spoločná výhra nad hrozbami populizmu a extrémizmu, ktorých živnou pôdou je štvrťstoročie kríz. Kým ľudia a spoločnosti na nich doplácajú, oni profitujú. Aj toto je dobrý dôvod pre nevyhnutné ideologické vymedzenie.