Založ si blog

Poberači štátnych dávok

Máme takmer rok po parlamentných voľbách. Karty sú rozdané. Politické značky sa usadili v parlamente aj v exekutíve. Bez podstatného uhla pohľadu však zostali mimoparlamentné strany napojené na štátny rozpočet. A pritom ich je v novodobej histórii najviac.

S nohou vo dverách
Zrejme takto by sme mohli charakterizovať politické subjekty, ktoré sa síce nedostali do Národnej rady Slovenskej republiky, lenže svojím volebným výsledkom sa napojili na príjem zo štátneho rozpočtu.

Po každých parlamentných voľbách máme niekoľko takýchto subjektov. Neuspeli tak ako chceli, ale myslí na nich zákon o politických stranách a politických hnutiach. Podľa neho „Strane, ktorá vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, ministerstvo financií uhradí za každý taký hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.“

Má to svoju logiku. Voliči im vyjadrili relatívne vysokú podporu, ktorá síce nestačila na vstup do parlamentu, ale môžu naďalej vyvíjať činnosť, ktorou pre ďalšie voľby získajú dostatočnú podporu postačujúcu na vstup do „prvej ligy“. Mnohým stranám to v minulosti pomohlo a pobyt mimo ihriska im postačil na to, aby v ďalších voľbách preukázali svoju politickú opodstatnenosť. Kým v predchádzajúcich parlamentných voľbách tak dali nohu do dverí, v tých ďalších si vďaka získanej podpore voličov tieto pomyselné dvere už otvorili. Lenže to neplatí automaticky.

História neparlamentných výsledkov
Po parlamentných voľbách v roku 1994 zostala takto pred bránami parlamentu iba Demokratická strana, ktorá získala 3,42 %. V tých ďalších už bola súčasťou koalície SDK, stala sa súčasťou parlamentného úspechu aj vládnej koalície. Po voľbách v roku 1998 nebola žiadna strana v pásme od 3 do 5 percent a tak štát nemal partaj, ktorá by poberala štátne dávky a pritom nepôsobila mimo parlamentu. Po ďalších voľbách, a to v roku 2002 boli v tomto pásme HZD Ivana Gašparoviča (3,28%), SNS (3,32%) a PSNS (3,65%). Kým líder prvej sa neskôr stal prezidentom republiky a strana skončila, mimoparlamentné národné strany k sebe dokázali nájsť cestu, aby sa v roku 2006 stali nielen parlamentnou silou, ale aj súčasťou vládnej koalície k čomu im pomohol zisk 11,73 % hlasov. Práve po týchto voľbách v roku 2006 boli neparlamentnými poberačmi štátnych peňazí dva subjekty, a to Slobodné fórum (3,47 %) a komunisti so ziskom (3,88 %). Aj po parlamentných voľbách v roku 2010 sme mali iba dva takto subjekty. Presnejšie SMK (4,33 %) a ĽS – HZDS (4,32 %). Dve partaje boli tiež mimo „prvú ligu“ po predčasných voľbách v roku 2012. Presnejšie SNS (4,55 %) a SMK (4,28 %). Rok 2016 a ďalšie parlamentné voľby. SNS sa podarilo prekročiť 5 % hranicu so ziskom 8,64 % hlasov, ale SMK nebodovala. Získala 4,04 % a spolu s KDH (4,94 %) zostali pred parlamentom, ale so štátnym príspevkom. Po minuloročných voľbách máme historicky najviac strán, ktoré sú mimo národnej rady, ale štát im prispieva. Ide o dva subjekty, ktoré sa prvý krát zúčastnila parlamentných volieb, Dobrá voľba (3,06%) a dvojkoalícia PS – SPOLU, ktorá na vstup do parlamentu nepotrebovala 5 %, ale 7 % však získala nepostačujúcich 6,96 %. V novodobej histórii samostatného Slovenska, po 8 parlamentných voľbách je SNS už tretí krát mimo národnej rady. Naposledy so ziskom 3,16 %, KDH je mimo parlamentu druhý krát, lebo ju volilo nepostačujúcich 4,65 % voličov. Maďarská komunitná spolupatričnosť (pôvodné SMK s rozšírením o ďalších partnerov), bez ohľadu na túto zmenu už neuspela 4 krát. Minulý rok so ziskom 3,90 %, a štvrté volebné obdobie je z pozície mimoparlamentnej strany financovaná štátom.

Všeobecné zhrnutie
Za doterajších osem parlamentných volieb sme mali ide jedno, kedy štát prispieval iba jedinému mimoparlamentnému subjektu. Po jedných voľbách sme mali nula partají s výsledkom od 3% do 5 % odovzdaných hlasov. Po štyroch voľbách sme takto financovali po dve strany, po jedných voľbách celkovo tri stany. Aktuálne je na štátny rozpočet napojených historicky najviac partají a to celkovo 5, pričom jeden subjekt predstavuje dvojkoalíciu.

Od prvých volieb v samostatnej republike, od roku 1994 sme mali jeden subjekt, ktorý bol tri krát mimo parlamentu, ale nie po sebe nadchádzajúcich voľbách. Je ním SNS. Mali sme dve strany Slobodné fórum a Hnutie za demokraciu, ktorých absolútny úspech sa rovnal zisku postačujúcom iba na štátny príspevok. Máme však subjekt SMK, bez ohľadu na zmenu názvu, ktorý je nepretržite, štyri parlamentné voľby po sebe tesne pod hranicou potrebných 5 % voličských hlasov. Dva krát po sebe, s podobných výsledkom neuspeli kresťanskí demokrati.

Volebné granty treba zmeniť
Zákon o politických stranách má za sebou viacero „vylepšení“, od ktorých si politici sľubovali zníženie počtu strán, keďže mnohé vskutku pôsobia výlučne ako irelevantné značky, ktoré aj keby neboli, nič zásadné sa nezmení. Tiež od toho očakávali štandardizáciu fungovania partají, ku ktorej, kým bude Slovensko jeden volebný obvod pre parlamentné voľby nikdy nepríde. Ukazuje sa však, že veľmi vážne sa musíme zaoberať fungovaním strán, ktoré naprieč úsiliu nedokážu prekročiť potrebnú, zákonom stanovenú hranicu. Tak sa z nich stavajú okrajové subjekty, ktorým však prispievame na činnosť. Zo štátneho príspevku sa tak stáva akýsi volebný grant.

Aby sme tento princíp aj finančne vyjadrili, je potrebné uviesť, že týmto subjektom vlani, v prvom roku aktuálneho volebného obdobia odišlo celkovo 13, 7 milióna eur. Samozrejme, táto čiastka je viazaná na 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, aj na počet hlasov získaných vo voľbách. Vieme, že počet týchto strán sa do ďalších volieb nezvýši, lenže nedokážeme ani odhadnúť, koľko takýchto partají bude po ďalších voľbách a koľko z nich si zopakuje volebný neúspech sprevádzaný nárokom na štátne peniaze.

Práve preto by sa úvahy politikov mali uberať cestou zmien, ktoré bezpochyby naznačuje historický vývoj a bilancia parlamentných výsledkov. A už teraz, pri úvahách o riešení a východiskách by bolo na mieste konštatovať, že pravidlá regulácie a podmienok na príspevok od štátu by sa mali vzťahovať na politický subjekt ako taký, bez ohľadu na to, či pred voľbami zmení názov, alebo sa stane súčasťou koalície viacerých ďalších. V opačnom prípade by výsledkom zmysluplnej regulácie bolo obchádzanie pravidiel, ale samozrejme, v zmysle platných pravidiel.

Ak to zvládneme, môžeme ísť ďalej, a to, k stranám, ktoré sú riadne zaevidované, akurát keď prídu parlamentné voľby, potom sa nemajú k činu a nezúčastnia sa ich. Ak nevidia svoj zmysel s politickej súťaži, účasť v ktorej musí byť podstatou fungovania strán, nemali by mať ani miesto v registri politických strán a hnutí.

 

Koncoročné bilancie a novoročné ambície

27.12.2023

Koniec roka by mal byť obdobím objektívnej bilancie. Seriózneho posúdenia prežitého, vyhodnotenia dosiahnutého. A nepochybne aj poučenia sa z chýb a omylov. Pokorná vďačnosť, presne tak by sme sa mali postaviť k tomu, že nás nezradilo zdravie, že sme nenaleteli falošným kamarátstvam, ani čaru falošného pokušenia. Úprimná trpezlivosť by tiež nemala zostať v kúte. [...]

Eurofondy potrebujú dôveryhodnosť, transparentnosť a predvídateľnosť

16.12.2023

Prvé rokovanie vlády po schválení jej programového vyhlásenia v parlamente sa nieslo v téme „eurofondovej vlády“. Tie sú plynulým pokračovaním v agende, ktorej sa vláda začala venovať ešte za premiéra Petra Pellegriniho. Viac ako na grafy a percentná (ne)čerpania sa musí sústrediť na množinu ďalších východísk, ktorých cieľom je dôveryhodnosť, [...]

Veronika Remišová: slabá bábka, chabá herečka

02.08.2023

Líderka strany bez ľudí Veronika Remišová po troch rokoch sabotáží vyzýva úradnícku vládu, aby prijala opatrenia ktoré budú riešiť vysoké ceny energií v budúcom roku. Po troch rokoch ničenia všetkého, na čo siahla týmto výlevom priznala všetky svoje zlyhania. Poďme faktami V čase, kedy som pôsobil v Združení miest a obcí Slovenska som mimoriadne aktívne, na [...]

Antony Blinken, vojna na Ukrajine

Blinken vyjadril podporu Ukrajine s gitarou v ruke, zahral si v kyjevskom bare

15.05.2024 02:10

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken odkázal Ukrajincom, že za slobodu ich krajiny bojujú nielen USA, ale aj veľká časť sveta.

Migranti, utečenci

Maďarsko nemieni akceptovať kvóty na prijímanie migrantov

14.05.2024 22:39

Maďarsko neakceptuje nanucovanie kvót na prijímanie migrantov a spolu s ďalšími krajinami nevykoná opatrenia migračného paktu.

fico, žiga, danko, taraba

Zákon o FPU prešiel, aj keď nie je dohoda. Medzi Hlasom a SNS to iskrí: Danko chce koaličnú radu, Žiga napomenul Michelka

14.05.2024 19:15

Líder SNS Andrej Danko chce zvolať koaličnú radu o tom, ako bude koalícia fungovať po odchode Petra Pellegriniho. Je nespokojný, že nevie meno jeho nástupcu.

Polanski, Lewisová

Francúzsky súd oslobodil režiséra Polanského v kauze ohovárania

14.05.2024 17:54

Polanski sa podľa žalujúcej herečky dopustil ohovárania tým, že ju v roku 2019 v rozhovore pre médiá označil za klamárku, pretože ho v minulosti obvinila zo znásilnenia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 60
Celková čítanosť: 260673x
Priemerná čítanosť článkov: 4345x

Autor blogu

Kategórie