Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Presne tak som ich definoval na dnešnej konferencii ITAPA. Viedlo ma k tomu hneď niekoľko faktov, ktoré sa ani s prižmúrením očí nedajú prehliadnuť. Eurofondy sú na Slovensku ako mágia, lebo každý tak trochu čaruje, aby sme privolali zázrak. Preto, ponaučení vývojom musíme hľadať odpoveď na to, ako im zabezpečiť dva kľúčové parametre: dôveryhodnosť a atraktívnosť.

Do Európskej únie sme vstupovali s vidinou dosahu na „lacné európske peniaze“. Čerpanie predvstupových eurofondov však ukázalo, že až tak ľahké to nebolo. Potom na seba nadväzovali viaceré programové obdobia, v ktorých sme však ako riadny členský štát Európskej únie zase neurobili žiadne terno. A pritom je jasné, že za 5 % spolufinancovania sme mohli získať skutočne veľký finančný balík. Niekde sa však stala chyba, ktorá pretrváva.

Slovensko má viac ako dvadsaťročné skúsenosti. Stačí to?

Sme svedkami dlhu nedôvery. Skúsenosti z mnohých výziev neraz odradia. Zážitky z implementácie  mnohých znechutia. Dokonca máme aj prípady súdnych sporov, ktoré sa ťahali viacerými volebnými obdobiami. Samosprávy v nich nad štátom vyhrali. Ale či to stálo za tú drinu, námahu, súdne ťahanice? Ťažko povedať. Sme svedkami toho ako sa pomerne ťažkopádne vyhlasujú výzvy a neskutočne rýchlo sa rušia. Hoci samosprávy stála príprava projektov veľa energie a nemalé peniaze. Pri mnohých výzvach je bariérou nielen byrokracia, ale aj verejné obstarávania a mimoriadne problémy súvisia s pozemkami. To nie sú žiadne novinky. Napriek tomu pri konci každého programového obdobia to dokážeme takto v kocke zhrnúť. A tu je ten problém. Neponaučení skúsenosťami si optimisticky podsúvame nádej a zase hazardujeme s dôverou.

Parametre zmeny

Iba nedávno rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prišiel s novelou zákona, ktorá má ambíciu znížiť byrokraciu. Je to fajn. Musíme to podporiť, lebo odstraňuje mnohé problémy. Ale stačí to?

Zníženie počtu sprostredkovateľských a riadiacich orgánov dokáže garantovať zníženie dĺžky posudzovania projektov? Je aj garanciou toho, že budú vyhlasované výzvy na to, čo skutočne potrebujeme? Vyriešime odstránením byrokracie problémy s pozemkami pri dlhoročnej spomalenosti Slovenského pozemkového fondu? Aby týchto otázok nebolo málo, môžeme ešte jednu: Ako zrýchlime hodnotenie projektov ak teraz máme problém dobehnúť končiace programové obdobie?

Skúsme sa na to pozrieť aj optikou skúseností. Miestne akčné skupiny. Geniálny koncept založený na verejno-súkromnom partnerstve. Spája kľúčových aktérov v komunitách, ktoré dokážu na úrovni mikroregiónov znásobiť miestny potenciál, podporiť miestnu ekonomiku a formulovať lokálnu hospodársku politiku. Avšak žijú z úverov, lebo sa museli  zadlžiť. A pritom nám hrozí, že kvôli tomu, že im nebolo dopriate to, na čo mali nárok Slovensko nedokáže vyčerpať 200 miliónov eur. Teda peniaze na MASky im nechodia a do Bruseli ich zrejme vrátite. Mnohé ich projekty pritom stoja na konkrétnom ministerstve už dva – tri roky. Pomerne rovnakú dlhú dobu čakajú obce úspešné v projektoch na verejné wifi zóny na posúdenie verejných obstarávaní na inom rezorte. Ak sme nedokázali vyriešiť takéto veci, máme guráž sa púšťať do strategických zmien? A budú vôbec k lepšiemu?

Vieme čo potrebujeme

Zmysel eurofondov je v tom, že nám pomôžu zvýšiť kvalitu života v konkrétnych oblastiach. Najlepšie je to dokumentovať samosprávami.

Na Slovensku máme 477 obcí bez verejnej kanalizácie. Iba 39 % samospráv je napojených na kanalizáciu. V roku 2018 pripadalo na každého občana 427 kg odpadu. Pritom 42,9 % starostov a primátorov je presvedčených, že na Slovensku nám chýba koncovka, spracovateľské kapacity. Slovensko je na chvoste čo sa týka počtu nájomných bytov. Za nami sú už len Rumuni. Máme 4 % nájomných bytov a 76 % mladých ľudí do 36 rokov býva u svojich rodičov. Keď sa pozrieme päť rokov dozadu, zistíme, že iba 5 % samospráv malo spracované energetickú koncepciu. Za 10 rokov sa zvýšil počet seniorov na Slovensku zo 400 000 na 1,2 milióna. Pritom nám chýbajú zariadenia sociálnych služieb. Toto je malý zoznam tém, v ktorých sa oplatí čerpať eurofondy, lebo pomôžeme ľuďom v regiónoch.

Zrejme aj preto 71,2 % prihraničných samospráv eurofondov spolupracuje cez Euroregióny a 24,7 % spolupracuje v rámci Európskych zoskupení územnej samosprávy. Majú skúsenosti s iným štýlom projektového riadenia, ktorému evidentne veria. Aj tu by sme mali porovnávať, čo je dostupnejšie, a preto dôveryhodnejšie a atraktívnejšie. Porovnávanie odkýva chyby, nedostatky a umožňuje nám rásť. Preto to neberme ako kritiku, ale východisko.

Tri parametre

Zdá sa, že aj pre ďalšie programové obdobie potrebujeme tri parametre: pokoj na prácu, stabilitu v riešeniach a istotu namiesto experimentov. Ak tento koktejl nebude namiešaný v správnom pomere, budeme musieť konštatovať, že eurofondy sú na Slovensku ako mágia. Každý tak trochu čaruje, aby sme privolali zázrak.

Do konca aktuálneho programového obdobia máme tri roky. Dosť krátka doba na to, aby sme hovorili presnejšie. Máme 36 mesiacov, ktoré ukážu, čo vieme získať a koľko peňazí vrátime do Bruselu. Aj to bude signál o skúške správnosti, či má význam písať vízie pre ďalšie roky, ak nedokážeme riešiť veci v reálnom časopriestore.