Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Slovensko je bezpochyby demokraciou. Nie som fanúšik prívlastkov, ktoré by sme jej mali dávať, ale predsa si zopár prívlastkami pomôžem.

Náš politický systém dlhodobo a vo viacerých parametroch vykazuje známky chybovosti. Náš politický systém skorodoval. Koróziu vidím vo fungovaní strán. A keďže sme zastupiteľskou demokraciou, tak sme dlho svedkami externalít, až sa z nich stala norma, kľudne môžeme konštatovať, že aj štandard a dokonca aj výrazná črta.

Presne naopak?

Napriek tomu, že so vstupom do milénia sa súčasťou nášho usporiadania verejnej správy stala pomerne výrazná decentralizácia, v prípade činnosti politických strán nastal opak. Dve vlády po sebe nastavili proces, ktorým sa nielen na naše mestá a obce, ale aj na novovytvorené vyššie územné celky postupne presúvali:

• kompetencie,
• moc,
• zodpovednosť,
• ale aj občianska participácia a verejná kontrola.

Zo samospráv sa postupne stali miništáty s výraznými právomocami. Samosprávy sa stali najväčšími zriaďovateľmi škôl a školských zariadení, ale aj napríklad zariadení sociálnych služieb. Postupne sa odstrihli od závislosti od vládnych koalícií na svojom financovaní. No, v politickom svete nastal opak.

Vláda premiéra Vladimíra Mečiara zaviedla pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod. Vtedajšia opozícia to kritizovala. Avizovala zmeny a nápravu. Ale s touto krivdou sa naučili žiť všetky vlády. Dokonca tzv. Mečiarov dar vláda Igora Matoviča zabetónovala v Ústave Slovenskej republiky. To, že takmer celá jeho vláda avizovala pred voľbami presný opak tiež dokazuje, že aj v tomto zneužili a oklamali voličov.

„Matovičova veta zo strachu je prejavom nedôvery voči ľuďom.“  

Ešte pred tým, ako sa sústredím na negatívne dopady jedného volebného obvodu pre činnosť politických strán a deformovaniu politického systému, pozrime sa prosím na to, ako sa politické značky vytesnili z komunálneho politického trhu.

Prvé komunálne voľby 23 a 24 novembra 1990

Volebná účasť 63, 75 %

Nezávislí primátori a starostovia 454 mandátov

Nezávislí poslanci v zastupiteľstvách 1 706 mandátov

Druhé komunálne voľby 18 a 19 novembra 1994

Volebná účasť 52, 4 %

Nezávislí primátori a starostovia 800 mandátov

Nezávislí poslanci v zastupiteľstvách 2 664 mandátov

Samosprávne voľby po reforme verejnej správy, počas a po decentralizácii

Komunálne voľby 27 novembra 2010

Volebná účasť 49, 69 %

Nezávislí primátori a starostovia 979 mandátov

Nezávislí poslanci v zastupiteľstvách 4 764 mandátov

Komunálne voľby 10 novembra 2018

Volebná účasť 48, 67 %

Nezávislí primátori a starostovia 1234 mandátov

Nezávislí poslanci v zastupiteľstvách 7 301 mandátov

Hoci volebná účasť v komunálnych voľbách mierne klesala, vidíme postupný nárast nezávislých lídrov v samosprávach. Samozrejme, na úkor straníckych kandidátov. Jednoducho, samospráva je politické ihrisko, kde ľudia nie sú fanúšikmi nezávislosti, alebo straníckosti. Podporujú lídrov medzi ktorými rastie počet tých, ktorým je výhodnejšie nespájať svoje meno so stranou.

Môžeme premýšľať, môžeme porovnávať dáta na časovej osi, ale faktom zostáva, že mnohé strany si zvykali na to, že nepotrebujú svoje štruktúry. Ako si potom chcú budovať a formovať lídrov? Kontakt s regiónmi je však aj o formovaní čerstvých tém a novej agende. Mnohé strany to nepotrebujú, alebo nechcú? Kladiem otázky, ale nečakám odpovede.

Zastupiteľská demokracia potrebuje strany. Nemusíme ich deliť podľa hodnotovej orientácie. Ani si nemusíme lámať hlavu nad tým, aké hodnotiace parametre majú patriť „malým“, alebo „veľkým“ stranám. A už vôbec si nemôžeme dovoliť hovoriť o tom, koľko strán zvládne náš politický systém. Toto nie sú dilemy, ktorými sa musíme zaoberať.

Skôr by sme sa mohli pozrieť na ďalšie parametre, ktoré zase potvrdzujú moju obavu, že náš politický systém skorodoval.

Pred približne 5 rokmi agentúra AKO realizovala reprezentatívny prieskum, v ktorom okrem iného len 15, 5 % respondentov konštatovalo, že volili kandidátov, ktorých niekedy osobne stretli.

Ešte budem pokračovať číslom z jedného prieskumu. Je z februára tohto roka a bol realizovaný prieskumnou agentúrou AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Podľa neho až 67 % respondentov potvrdilo, že chcú zmenu, ktorá zvýši podiel poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z regiónov Slovenska.

Záver? Cudziemu človeku by sme nedali svoju bankomatovú kartu s PIN kódom, ale vo voľbách dávame dôveru prijímať zákony a schvaľovať rozpočet tomu koho nepoznáme. Som presvedčený, že každý z nás si vie vybrať. Aj dnes sme si slobodne vybrali účasť na tomto podujatí. V regáloch si vyberáme tvora, ktorý nám najviac vyhovuje. Porovnávame paušály mobilných operátorov. Som si istý, že aj politikov by sme si dokázali vybrať.

Nebudem polemizovať, či chcú viac volebných obvodov, alebo či nemali namysli väčšinový volebný systém. Zhodneme sa však na tom, že chcú nahradiť jeden volebný obvod. A pripomínam, že sú to voliči všetkých parlamentných strán. Dokonca, to želanie má od 58 % po 73 % respondentov v rámci jednotlivých krajov. 

Nespochybňujem politické strany. V zastupiteľskej demokracii majú nezastupiteľné miesto. Ale potrebujeme lepšie strany. Nepotrebujeme partaje, ktoré vykazujú známky exkluzívneho klubu. Lebo tak na nás môže pôsobiť politická strana, ktorá mala po parlamentných voľbách v roku 2012 celkovo 11 mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Z toho 8 ľudí z Bratislavy a zvyšní traja zo susedných chotárov (Stupava, Viničné a Slovenský Grob).

Funkčný systém nemôže dovoliť systémové zlyhania

Ešte poukážem na niekoľko čísiel. Žijeme akúsi bratislavskú presilovku, lebo tento kraj je z 8 krajov 6 najväčší. Ale po každých voľbách má na počet obyvateľov neprimerane veľké zastúpenie v národnej rade. Dokonca v jednom volebnom období pôsobilo v parlamente 71 poslancov z tohto kraja.

A nie je žiadnym tajomstvom, že mandát si uplatňujú aj poslanci so stovkami preferenčných krúžkov. Chcem len pripomenúť, že takmer 80 % voličov využíva až 3 zo 4 preferenčných krúžkov.

Funkčný systém predsa nemôže dovoliť, aby súčasťou takmer každého volebného obdobia boli strany na jedno použitie: ZRS, SOP, KSS, ANO, SIEŤ.

V parlamentných voľbách 2020 aj 2023 kandidovalo po 25 subjektov. Aj také, ktoré nedokázali vytvoriť plnohodnotnú, 150 mennú kandidátnu listinu. Ponúkali 11, 13, 17, 25 či 27 kandidátov. Veď fajn. Splnili zákonom predpísané kritériá, uhradili volebnú kauciu vo výške 17 000 EUR a išli do slobodnej volebnej súťaže. Ale, čo sú to za strany, ktoré cez sociálne siete verbujú ľudí do okrskových volebných komisií? Mimochodom, zložiť 17 000 EUR kauciu a obsadiť viac ako 6 000 volebných okrskov znamená vytiahnuť zo štátu viac ako 373 000 EUR.

„Ak niekto povie, že demokracia niečo stojí, ja nebudem namietať. Len sa budem pýtať, či máme správne nastavené pravidlá.“

Seriózne a zodpovedná pravidlá 

Náš politický systém potrebuje nové parametre. Také, ktoré budú voči ľuďom seriózne a voči regiónom zodpovedné. Ich súčasťou musia byť zmeny aj vo vzťahu k fungovaniu politických strán. Tak smerom navonok, ako aj do ich vnútorného života. Nebude to ľahké ani jednoduché. Stále viac však sledujeme chyby, ktoré sú ďalšími dôvodmi aj podpornými argumentami na zmeny.

Cez zmenu volebných obvodov a úpravami legislatívy týkajúcej sa strán a ich financovania dokážeme opraviť politický systém. Ten, kto to odmieta iba dokazuje strach z ľudí a obavu z toho, že by sa moc vrátila k ľuďom do regiónov.