Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Spoločná Európa dáva zmysel

Pre mnohých je 1. máj len dňom voľna a rozkvitnutých čerešní. Je to však aj pripomienka dvoch zásadných tém – Sviatku práce a výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. A hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť ako dve oddelené udalosti, v skutočnosti sú prepojené viac, než sa zdá. Pretože dobrá práca, férové podmienky a dôstojný život nie sú náhoda. Dokonca ani samozrejmosť. Sú výsledkom systémových zmien, investícií, spolupráce – a aj nášho členstva v Európskej únii.

Práca ako hodnota, Európa ako šanca

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, mnohí mali očakávania, iní obavy. Dnes však môžeme bilancovať. Za viac ako dve desaťročia nám členstvo v EÚ prinieslo množstvo príležitostí – vrátane možnosti pracovať, podnikať a študovať v iných krajinách, získavať skúsenosti a zároveň sa inšpirovať tým, ako fungujú veci za hranicami. Súhlasím, že nie všetko je také, aké boli naše očakávania. Avšak architektmi Európskej únie sú členské štáty a ich obyvatelia.

Vstup do EÚ bol pre Slovensko historickým krokom. No rovnako, ako práca nie je cieľom, ale prostriedkom k dôstojnému životu, ani členstvo v EÚ nie je cieľ – je to šanca. Šanca byť súčasťou priestoru, kde sa navzájom učíme, porovnávame a spoločne napredujeme. A ak si máme z EÚ zobrať to najlepšie, musíme myslieť nielen na reformy zhora, ale aj na to, čo sa deje v regiónoch.

Od symboliky k realite

Sviatok práce a výročie vstupu Slovenska do Európskej únie sa stretávajú práve v tento deň – 1. mája. Symbolicky aj prakticky. Od vstupu do Únie sa kvalita života u nás výrazne zlepšila. Z Bruselu sme nedostali len pravidlá a legislatívu, ale aj konkrétne možnosti – najmä cez investície, ktoré by inak len ťažko vznikli.

Viac ako 36 miliárd eur z európskeho rozpočtu v rokoch 2004 až 2022 bolo premenených na tisíce projektov – školy, škôlky, nemocnice, nové cesty, zmodernizované železnice, čisté verejné priestory, ale aj investície do výskumu, vzdelávania či regionálneho rozvoja. Nie je to málo, keď vieme, že každé euro premenené na dôstojnejšie podmienky života má svoj konkrétny príbeh.

„Z aktuálneho finančného obdobia môže Slovensko využiť ďalších 13 miliárd eur. A je len na nás, do akej miery finančné prostriedky premeníme na konkrétne riešenia.“ 

Európa bez hraníc v praxi

Žijeme v dobe, kedy hranice nemajú deliť, ale spájať. Cezhraničné funkčné územia sú dôkazom toho, že Európa sa dá žiť aj regionálne – keď spolupracujú obce, mestá a regióny na oboch stranách hranice, vytvárajú sa podmienky pre spoločný rozvoj. Ľudia žijú na jednej strane, pracujú na druhej a všetko funguje práve preto, že spolupráca sa neobmedzuje na papier, ale deje sa v teréne.

Aj vďaka eurofondom môžeme tieto väzby posilňovať – investovať do spoločnej dopravy, infraštruktúry, školstva či podnikania. Vytvárame tým územia, kde sú regióny prepojené logicky, nie administratívne. A to je budúcnosť, ktorú Európa ponúka.

Dôstojná práca pre slušný život 

EÚ nie je len priestorom pravidiel – je to aj priestor istôt a práca je jednou z nich. Za posledných 20 rokov sa miera zamestnanosti na Slovensku zvýšila zo 64 % na 78 %. 125 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu, viac ako 500 000 pracovných miest bolo zachovaných počas pandémie. Pomoc sa dostala k 108 000 živnostníkom a 48 000 firmám – často malým, rodinným podnikom, ktoré držia regióny pri živote. Dnes je nezamestnanosť na historicky najnižších číslach. Počet ľudí bez práce v priemere za celý rok 2024 dosiahol takmer 148-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla prvýkrát pod úroveň 5,5 % na hodnotu 5,3 %. To je mimoriadny úspech!

Ak chceme, aby práca bola dôstojná, musí byť aj verejná správa moderná, dostupná a efektívna. Aj vďaka európskym fondom sa na Slovensku zavádzajú systémové zmeny, ktoré zjednodušujú služby, znižujú byrokraciu a približujú štát ľuďom. Práve v tom je sila EÚ – v podpore zmien, ktoré robia z verejnej správy nie administratívny labyrint, ale partnera pre ľudí.

„Súčasťou dôstojnej práce musia byť aj rovnaké podmienky pre mužov a ženy.“ 

Preto strana HLAS – sociálna demokracia navrhla zakotviť do Ústavy SR právo žien na rovnakú plácu za rovnako odvedenú prácu, ako muži. Návrh ústavného zákona vláda SR 5. marca 2025 schválila a do ústavy sa tak dostane rovnaké odmeňovanie žien a mužov. Je to jasný krok na posilnenie spravodlivosti na trhu práce a dôraz na hodnotu poctivej práce bez rozdielu. V čase, keď si pripomíname význam Sviatku práce, je to signál, že práca musí byť nielen chránená, ale aj spravodlivo ohodnotená.

Keď sa pozrieme na pracovné podmienky v iných členských krajinách EÚ, vidíme však, že máme čo dobiehať. Ale vidíme aj to, čo funguje – a vieme, že EÚ nie je hrozba, ale príležitosť. Pracovať dôstojne, mať za robotu férovú plácu, ale aj prístup k službám  – to je spoločný cieľ.

Preto aj 1. máj dnes nie je len spomienka na robotnícke pochody, ale aj výzva. Výzva využiť nástroje, ktoré ako členský štát EÚ máme. Výzva, aby práca nebola len povinnosťou, ale dôstojným základom kvalitného života. Výzva, aby verejná správa nebola brzdou, ale motorom rozvoja. A výzva, aby sme si uvedomili, že v EÚ nie sme len preto, aby sme boli „pri stole“, ale preto, aby sme spolu s ostatnými krajinami tvorili funkčný, spravodlivý a solidárny priestor pre všetkých.