Čo je jednoduchšie, kritizovať alebo ignorovať? Ale ani jedno z toho však nie je správne. Práve preto by sme sa na samosprávy a úrady mali začať pozerať optikou faktov a rečou očakávaní.
Nástup nového komunálneho manažmentu je nevyhnutným krokom nielen k modernizácii samosprávy, ale rovnako aj k nastaveniu lepšieho fungovania miestnej štátnej správy. Súčasťou toho musia byť aj zjednodušenia procesov, a samozrejme, úpravy kompetenčnej výbavy. Nič z toho nemusí ľudí zaujímať tak, ako samotný výsledok – komfortnejšia komunikácia s úradmi a rýchlejšie vybavovanie požiadaviek.
Od minulosti k budúcnosti
Skloňovať historický vývoj asi nemá význam a slohové cvičenia z 35 ročného vývoja samospráv aj štátnej správy v regiónoch majú patriť histórii. Pri modernizácii sa potrebujeme sústrediť na princípy fungovania verejného sektora. Ten každého z nás sprevádza celým životom.
„Témou musí byť občan, ako konečný užívateľ výhod verejnej správy, teda kvalitných a dostupných verejných služieb.“
Samozrejme, z historického hľadiska je na čo nadviazať. V prítomnosti vidíme reálnu situáciu a s využitím poznatkov, trendov a ďalších okolností máme dostatok kvalifikovaných informácií, ktoré ponúkajú alternatívne riešenia dlhodobého stavu. Hlavné je pohnúť sa z miesta a vnímať každý zásah z hľadiska užitočnosti aj udržateľnosti.
Nerušiť, ale integrovať
Nikto nemá právo zrušiť obec, alebo ju násilne pričleniť k inej. To sa jednoducho nedá, hoci občas sa nám podsúvajú aj takéto jednoduché riešenia. Čo ale s obcou, ktorá sa dobrovoľne vzdá samosprávnosti, lebo nikto z obyvateľov nemá záujem ísť do volieb a po nich si zobrať na plecia starosti, povinnosti a neraz aj nevďak či kritiku? Čo s regiónom, kde prevláda veľa malých obcí? Ako nastaviť vzťahy medzi mestami a vidiekom tak, aby to bol tandem územných partnerov? Otázok je pomerne veľa. Treba sa však pozrieť aj na východiská. Napríklad odstupňovanie kompetencií umožní samosprávam výkon úloh, ktoré dokážu zvládnuť. Nemôže mať malá obec s malým počtom prestarnutých obyvateľov také kompetencie, ako ekonomicky silné mesto – možno okresné, krajské či hlavné. Princípy platia pre všetkých, ale s kompetenciami to tak nemusí byť.
Podobné je to aj v prípade okresných úradov. Ani tie neposkytujú úplne rovnakú agendu. Aj tá sa líši od veľkosti okresov. Ak akceptujeme odlišnosti v miestnej štátnej správe a rešpektujeme jej rovnaké princípy, tak isto by sme mali pristupovať ku komunálnej sfére.
Popri odstupňovaní kompetencií je nevyhnutné podporovať spoluprácu. Napríklad formou zdieľania. V dnešnej dobe je zrejmé, že všetci nemôžu mať všetko, ale všetci by to mohli využívať. To je už iný pohľad. V prípade samospráv do života postupne uvádzame pilotný projekt Centier zdieľaných služieb. Pod jednou strechou sú odborníci, ktorí svoje služby poskytujú viacerým samosprávam. Pre samosprávy to bude finančne výhodnejšie a z hľadiska kvality odborníkov aj prínosnejšie. Zdieľanie by sme mali vidieť aj v rámci okresných úradov, napríklad zrušením územnej pôsobnosti, čo by znamenalo, že požiadavku ľudí či firiem vyrieši úradník z iného úradu, ktorý je voľný, má kapacitu. Umožníme zrýchliť tempo komunikácie a vybavovania požiadaviek.
Ďalším východiskom, ktoré sa popri pilotných Centrách zdieľaných služieb v samosprávach ponúka okresným úradom, je pilotný projekt integrovaného modelu verejnej správy, kde by sa agenda okresných úradov mohla presunúť pod strechu okresných miest.
„Napokon, pre každého človeka je lepšie mať úrady pod jednou strechou.“
Ak sa to skombinuje s elektronickými službami, ktoré sú bežné vo firmách a poznáme ich z vlastnej skúsenosti z bánk, či od mobilných operátorov, o to lepšie. Veď sa tam je naša spokojnosť limitovaná časom a očakávaným výsledkom.
Ponuka „Tretej cesty“
Verejný sektor stojí medzi dvoma piliermi. Medzi privátnym sektorom, ktorého úlohou je dosahovať finančný zisk, a nevládnym, ktorý v samosprávach reprezentujú dobrovoľné zoskupenia, mimovládne organizácie.
Prirodzeným partnerom samospráv v školstve, pri sociálnych službách, v kultúre či športe sú miestne mimovládne organizácie. Nekonkurujú mestám ani obciam. Práve naopak, sú oporou pre žiakov, odkázaných ľudí, formujú kultúrny život a výrazne pomáhajú športovým aktivitám. Ich poslaním nie je finančný zisk, ale benefity pre komunitu. Napríklad vo forme verejnoprospešnosti.
Ak sa pozrieme na silné stránky privátneho sektora, určite uvidíme, že jasný biznis plán, eliminácia plytvania a neustála snaha o efektivitu prinášajú firmám ovocie. Samozrejme finančné. Veď to je poslaním tých, ktorí vstupujú na komerčný trh. Samosprávy ani štátne úrady nie sú firmami. Nesledujú finančný zisk, lebo majú iné poslanie. To sa nemeria ziskom, ale kvalitou a dostupnosťou verejných služieb.
Spolupráca s miestnymi mimovládnymi organizáciami na verejných službách a ich zabezpečovanie kritériami, o ktoré sa opierajú firmy v podnikaní, ponúka akúsi tretiu cestu.
„Práve preto nový komunálny manažment musí reagovať na vývoj, sledovať trendy a tomu prispôsobovať poskytované služby.“
Prvým predpokladom je návrh systému postupných krokov. Niektoré potrebujú legislatívne zmeny, ďalšie si budú žiadať financie. Ale investícia do nového modelu prinesie úžitok aj spokojnosť. Zdá sa preto, že práve nevyhnutná konsolidácia je ideálnou príležitosťou na transformáciu systému, ktorý si žiada zmeny.
Celá debata | RSS tejto debaty