Venujem sa témam, ktoré stoja za pozornosť.

Stranícke centrály sledujú politické preferencie. A komentujú ich vtedy, ak im to vyhovuje. To sú fakty, o ktorých je zbytočné začínať diskusiu. Tu treba začať prapodstatou. Komunál má najbližšie k ľuďom, k bezprostrednému životu. Je predvídateľný a dôveryhodný. Preto ho netreba obchádzať.

Očami čísiel
Prieskumov o dôveryhodnosti inštitúcií je pomerne veľa. Stačí sa pozrieť iba na niekoľko za ostatné roky a hneď bude zrejmé, na čom sme. Agentúra FOCUS realizovala na prelome júla a júna 2018 prieskum v ktorom 71 % opýtaných vyjadrilo dôveru voči Slovenskej akadémii vied. Hneď po nej nasledovali vysoké školy s dôverou tesne nad 70 %. Dôvera voči miestnej územnej samospráve bola na úrovni 65,2 %. Až za komunálom bola vláda (34,2 %) a národná rada (31,5%). Inými slovami, vysokej politike dokopy verilo iba o 0,5% viac ľudí ako samospráve.

Ministerstvo vnútra si v roku 2019 zadalo prieskum na pomerne vysokej reprezentatívnej vzorke 2004 respondentov. Slúžil pre štúdiu „Občianska spoločnosť očami dospelej populácie“. Prieskum poukázal na to, že armáde dôveruje 71 % ľudí a druhá v rebríčku dôveryhodnosti, s rovnými 70 % bola miestna územná samospráva. Parlament bol z hľadiska dôveryhodnosti na úrovni 41 % a vláda 39 %. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom si komunál, parlament aj vláda polepšili. Samospráva však naďalej rástla.

Agentúra AKO pre ZMOS v dňoch 8. februára – 11. februára 2021 sa reprezentatívnej vzorky 1 000 respondentov pýtala: „Keď sa vy ako občan (ako človek) dostávate do ťažkých životných situácií a problémov, spôsobených koronavírusom, kto Vám viac pomáha ich riešiť? Na koho sa Viac spoliehate – na štát (vládu), či na vašu obec – mesto?“ Z odpovedí je zrejmé, že mestám a obciam dôveruje v boji s pandémiou 48 % ľudí. Na štát (vládu) sa spolieha 14 % opýtaných. Spoliehanie sa na oboch bol postoj 2 % respondentov, pričom rovnaké percento nechcelo odpovedať. Na otázku nevedelo odpovedať 10 % opýtaných a 24 % z respondentov konštatovalo, že im nikto nepomáha. Takmer štvrtina ľudí vyjadrila apatiu, nedôveru, bezradnosť.

O niekoľko dní na to presne tá istá agentúra zverejnila postoje ľudí k otázke: „Sú Slováci spokojní s prácou starostu/primátora počas pandémie?“ Až 80,3 % respondentov vyjadrilo spokojnosť. Celkovo 11,4 % nespokojnosť a zvyšných 8,3 % nevedelo odpovedať. Ak sa však pozrieme bližšie, vidíme pomerne zaujímavé postoje spomedzi voličov strán vládnej koalície. Ich voliči vyjadrili spokojnosť v rozpätí 77,9% OĽANO – 84 % SME RODINA – 84,8 % SAS a 88 % ZA ĽUDÍ. Teda evidentne chápu, že „trenice“ medzi samosprávou a centrálnou vládou nie sú kritikou, ale poukazovaním na problémy, ktoré sprevádzajú návrhy riešení. A cítia, že samosprávy robia to, čo je v ich silách. A čo ďalšie signály?

Dymové signály
Stručný prehľad prieskumami poukazuje na vážne dymové signály. Ľudia potrebujú politiku uchopiteľnú, autentickú, osobnú a aj na základe toho dôveryhodnú. Často sa meniace názory a odkazovanie cez sociálne siete by starostov, primátorov, poslancov zastupiteľstiev poslali kade ľahšie. Najskôr z krčmy či futbalového štadióna, a potom, vo voľbách, preč z úradov.

Ľudia si potrebujú „ohmatať“ politikov, avšak v jednom volebnom obvode, pri parlamentných voľbách sa to nedá. A po voľbách, keď sa kandidáti stiahnu z návštev v regiónoch do straníckych centrál, už ani toľko nie.

Opäť si pomôžem prieskumom agentúry AKO, z konca novembra 2020. Vtedy sa viac ako 6 z 10 respondentov sa priklonilo k názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky by mal mať trvalý pobyt v tom kraji, za ktorý kandidoval do parlamentu. Dokonca, rovnaká časť voličov by si priala, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky len poslancov za ten kraj, v ktorom žijú. Približne 3 z 10 opýtaných by si nepriali, aby v budúcnosti volili do Národnej rady Slovenskej republiky poslancov za ten kraj, v ktorom žijú.

Okrem toho, z prieskumu vyplýva, že až 8 z 10 opýtaných už v minulosti do Národnej rady Slovenskej republiky volili kandidátov, ktorých predtým nikdy osobne nestreli. A čo je zarážajúce, len 15,5 % opýtaných volilo len takých kandidátov do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých už niekedy osobne stretlo. Inými slovami, politika zo sociálnych sietí, médií a billboardov ľuďom nestačí.

Namiesto záveru odporúčanie
– Politiku je potrebné vrátiť do autentickej reality. Do regiónov v ktorých môže profitovať zo silných stránok komunálu. Z autenticity, bezprostrednosti, priameho kontaktu politika s ľuďmi. Preto ponechať jeden volebný obvod pre parlamentné voľby znamená mať strach z konkrétnych voličov od konkrétnych politikov.

– Súboj: Kto z koho nemôže mať víťaza! Preto centrálna vláda nemôže atakovať komunál, ktorému na rozdiel od nej verí historicky najviac ľudí.

– Krokom k stabilite krajiny musí byť sociálny zmier. Ekonomická kríza ešte iba nastupuje. Do útlmu musia odísť útoky a úplne zbytočné rozburácanie lode, na palube ktorej sme úplne všetci.

– Krokom k prosperite krajiny musí byť decentralizácia. Funkčné posilnenie mimoriadne dôveryhodného systému miestnej územnej samosprávy, avšak musí byť súčasťou modernizačných krokov, pri ktorých nemožno obísť ani miestnu štátnu správu, ani samosprávne kraje. Ak to má byť oddelené, potom to nechajme ako to je. Bude menej škody.

– Ak majú najbližšie obdobie sprevádzať reformy, pri ktorých neexistuje preukázateľná odpoveď na otázku: „Čo sa môže diať?“ Radšej ich nechajme bokom, lebo experimenty sú to posledné čo potrebujeme.

– Komunál nemôže byť na diaľkové ovládanie centrálnej vlády, ale nesmie byť ani startupom pre politickú stranu. V samospráve pôsobia komunálni lídri z rôznych partají, aj tí, ktorí sa neprikrívajú straníckou značkou. Toto netreba spochybňovať, ani narúšať. Práve pestrosť samosprávy jej dáva výraznú pridanú hodnotu.

P.S.: Ľudí netrápi politika, ale skôr obava, čo z rozhodnutí politikov môže vypadnúť. A keďže samospráva je výrazne viac predvídateľná, ako „pánske huncútstvo“ v „prvej lige“, má tak ďalší benefit, ktorým by sa vysoká politika mala inšpirovať.