len nedávno sme si pripomenuli 25. výročie rozchodu s českou republikou. v podstate bolo počuť oslavné ódy na kultivovaný rozvod, po ktorom sme sa stretli v európskej únii. pravdou je, že nás spája aj niečo mimoriadne nepríjemné. nie len mafiánske 90-té roky, ale aj kšeftovanie s citlivými informáciami a strany na jedno použitie.

zo stola do mailu

ak iste si spomíname na frázu vladimíra mečiara s ktorou zdôvodňoval niektoré rozhodnutia. jednoducho musel konať, alebo sa aspoň podeliť s médiami o informácie, ktoré našiel na stole. zdroj, ani účel neboli tak dôležité ako prostriedky, ktoré posvätili účel. doba sa zmenila, praktiky ani nie.

„informácie už neprichádzajú na stôl, ale do mailu.“

ilustracny obrazok: http://www.realmagnet.com/

táto metóda sa osvedčila na slovensku aj v čechách. doposiaľ pretrváva a je úplne druhoradé, či v tom niekto chce vidieť politický boj, účelovú diskreditáciu súperov, prípadne trpených kolegov. na tieto metódy sa treba pozerať optikou štátu, ktorý je tak slabý, ako často dochádza k zneužívaniu interných dokumentov.

skúsme si len pripomenúť zverejnené odposluchy niekdajšieho primátora prahy pavla béma so šedou eminenciou ODS romanom janouškom http://zpravy.idnes.cz/odposlechy-bema-a-janouska-dcx-/domaci.aspx?c=A120925_200155_domaci_brm

pre korektnosť treba pripomenúť zverejnený telefonát bývalého primátora bratislavy petra kresánka s vtedy novopečeným premiérom mikulášom dzurindom. obaja primátori hlavných miest, debaty nevoňali transparentnosťou a boli „vynesené“…

líder najsilnejšej českej strany andrej babiš diktoval novinárovi témy http://www.lidovky.cz/babis-nepoprel-autenticitu-svych-nahravek-na-internetu-pjb-/zpravy-domov.aspx?c=A170503_180715_ln_domov_ELE ani u nás to nie je niečo nezvyčajné…

a smelo môžeme pokračovať, každý ďalší prípad vrátane tých posledných len dokáže, že súčasťou samostatnosti je systémová chyba, ktorej sa mimoriadne darí bez ohľadu na to, kto vládne, kto sedí v opozícii, prípadne, kto chce vyštartovať do politiky.

strany na jedno použitie

dvadsaťpäť rokov samostatnosti je štvrťstoročie falošných nádejí, ktoré časť ľudí spája so stranami na jedno použitie. u nás i u susedov ich nebolo málo a ešte stále cítiť, že na politické start-upy je priestor.

„veď nádej sa predáva najľahšie.“

mimochodom, keď si spomenieme na českú stranu zelených martina bursíka, veci verejné víta bártu, úsvit tomia okomuru, hneď ich môžeme spárovať s alianciou nového občana pavla ruska, stranou občianskeho porozumenia rudolfa schustera, sieťou radoslava procházku. strany na jedno použitie od svojho vzniku vykazujú rovnaké črty a čaká ich identický osud. ale časti voličov je to pred voľbami úplne jedno.

po rozchode zostali na oboch stranách moravy trpké praktiky. dokážeme ich pomenovať, ale akosi niet sily im predchádzať. dokonca vieme, že to čo vidíme v čechách môžeme čakať na sebe a presne tak to vnímajú u susedov. zrejme aj preto pri výročí rozdelenia československa nikto nepoukázal na to, že od rozchodu až po stretnutie v európskej únii sme dokázali vybudovať systém, v ktorom vládnu aj tí, čo nikdy neprešli voľbami.

zdá sa, že s čechmi sme sa v podstate nerozišli, lebo doposiaľ vykazujeme rovnaké chyby. spravodajské hry sú obľúbenejšie ako playstation a babráci núkajú strany na jedno použitie.