eurofondy, tak ako ich poznáme sú na dobu určitú. expirácia príde v roku 2020. preto už teraz sa preto treba pripravovať na záložný plán. taký, ktorý umožní priniesť do samospráv ďalšie financie. ak k tomu pripočítame nové agendy, peňazí na rozvoj nikdy nebude dosť.
národný strategický referenčný rámec na roky 2014 – 2020 jasne definuje oblasti, v ktorých je priestor uchádzať sa o eurofondy. napriek opatreniam podporujúcim ich čerpanie zrejme ani o 3 roky nebudeme môcť povedať, že sme maximálne vyčerpali „kredit“. samozrejme, čím vyššie čerpanie, o to vyššia spokojnosť, a to aj s vedomím, že po roku 2020 budeme mať k dispozícii európske štrukturálne investičné fondy, avšak v iných schémach ako sme boli doteraz zvyknutí.
nový prístup k starým problémom
v mestách a obciach pretrvávajú problémy, ktorých riešenie sa spája s podporou rozvojových projektov financovaných z eurofondov. nízke spolufinancovanie z nich robí pomerne lacné peniaze, ktoré pri obmedzených možnostiach vlastných zdrojov dokážu pomôcť. pravdou je, že nie všetko je možné prefinancovať eurofondami a nie každý projekt je úspešný. podstata je v tom, že dynamická doba formuluje nové agendy, ktoré sa neviažu na eurofondy, ale na rastúce nároky obyvateľov, potreby miest, očakávania zamestnávateľov a hľadanie riešení s pridanou hodnotou.
stačí sa pozrieť na parkovaciu politiku. nedostatok parkovacích miest, nárast počtu áut v domácnostiach, využívanie firemných vozidiel na súkromné účely a k tomu všetkému ochota obyvateľov platiť len symbolické parkovné privádzajú samosprávy do patovej situácie. veľmi podobné je to aj v prípade komunálnych odpadov, kde nás dobiehajú resty ešte z čias predvstupových rokovaní k členstvu v európskej únii. ani v prípade vodárenstva, teda vodovodov a kanalizácií sa slovensku nepodarilo splniť sľuby, ktoré sme pred májom 2004 dávali v bruseli. od týchto verejných služieb nie je ďaleko k verejnému osvetleniu, správe a údržbe ciest, opravám chodníkov, správe verejnej zelene a pod. všade tam bude potrebné získavať nové financie na technológie, rekonštrukcie, modernizáciu a pod. na staré (pretrvávajúce) problémy treba reagovať novým prístupom.
záložný plán
nastal čas začať formulovať východiská pre tzv. záložný plán, získavanie vonkajších finančných zdrojov po roku 2020. tak, aby samosprávy boli pripravené aplikovať inovatívne riešenia cez agendu „smart“, aby spájali svoje sily pre zabezpečovanie verejnoprospešných činností na väčšom území, ako je len kataster jednej obce, či mesta.
viac pozornosti treba sústrediť na možností verejno-súkromných partnerstiev, ktoré dokážu zvýšiť efektivitu zabezpečovania komunálnych služieb, ale aj napríklad výstavbu a prevádzku parkovacích domov. verejno-súkromné partnerstvá budú zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska podnikania na verejných službách, kde je potrebné merať kvalitu a rozsah, a nie zisk. ďalšou alternatívou, ktorý sa ponúka, sú komunálne dlhopisy. z ich výnosu sa samospráve poskytuje úver, ktorú sú vo všeobecnosti, rovnako ako štátne dlhopisy vnímané ako málo rizikové. v oboch prípadoch však platí to, čo aj u eurofondov:
„ak je systém nastavený zle úspech nečakajte.“
samosprávu na slovensku čaká transformácia, ktorá by mala byť reakciou na doterajší vývoj, praktické skúsenosti a hlavne, na nové pomery. na zvyšovanie efektivity, formovanie vlastnej (komunálnej) hospodárskej politiky, ekonomickú migráciu a samozrejme, na hľadanie nástrojov a spôsobov financovania rozvoja miest a obcí. na to treba všetko už teraz formulovať záložný plán, lebo eurofondy sú na dobu určitú.
Celá debata | RSS tejto debaty