Koniec roka by mal byť obdobím objektívnej bilancie. Seriózneho posúdenia prežitého, vyhodnotenia dosiahnutého. A nepochybne aj poučenia sa z chýb a omylov.
Pokorná vďačnosť, presne tak by sme sa mali postaviť k tomu, že nás nezradilo zdravie, že sme nenaleteli falošným kamarátstvam, ani čaru falošného pokušenia.
Úprimná trpezlivosť by tiež nemala zostať v kúte. Nedá sa všetko naraz, ani hneď. Ale mnohé sa dá dosiahnuť postupne a poslušne.
Primeraná túžba je zrkadlom našich prianí. Dajme im ale mantinely a limity, lebo snívať je pekné ale neúčinné, no zvládať prekážky silou vlastného presvedčenia má svoj zmysel.
„Vstup do nového roka automaticky nezakladá povinnosť vymýšľania nových a ďalších predsavzatí.“
Novoročné predsavzatia preto nepovažujem za nevyhnutný sumár ambícií, s ktorými je potrebné vykročiť do posilvestrovského obdobia.
Nikto to od nás nechce, ani to nie je podmienkou bytia. Mali by sme ho vnímať ako ďalšiu šancu od vlastného života byť lepšími. Ak to dokážeme, budeme skutočnými šampiónmi, lebo zvíťazíme nad sebou a ten najťažší súboj sa neraz odohráva v našom vnútri.
Ak je prelom rokov chvíľou vnútornej bilancie a štipky osobnej ambície, nezabúdajme, že zvíťaziť nad pokušením, dôstojne prehrať v neférovom súboji, zachovať si človečinu je presne to, čo by nás opreté o pevné zdravie malo sprevádzať každým rokom. A nech to teda začne už v prvých momentoch toho Nového roka. Nech je to súčasťou každého dňa v nadchádzajúcom období.