Stredajší mimoriadny snem ZMOS vyvolal rozruch. Bol jasným signálom, lebo so samosprávou to nevyzerá dobre. Rovnako ako s ekonomikou, rastom sociálneho napätia a všeobecnou frustráciou spoločnosti. Tento kokteil neveští do budúcna nič dobré. Bolo by to však ešte horšie, ak by sme si to neuvedomovali. Aj o tom bol môj príhovor na stredajšom sneme. Tu nejde iba o túto vládu, ale každú ďalšiu, aby ju nenapadlo, že voči samospráve si môže dovoliť ešte viac ako tá predchádzajúca.
Samospráva nie je bankomatom
Každý, čo i len trochu zorientovaný človek sa musí cítiť vážne znepokojený. Dnes nestojí otázka tak, že koľko primátorov či starostov je orientovaných vľavo a koľko vpravo. Každý si veľmi dobre uvedomuje, že bez silných zásahov štátu a jeho adresnej pomoci bude mať komunál vážne existenčné problémy. Každý potrebujeme cítiť, že štát je oporou samosprávy a nie, že samospráva je jeho bankomatom.
Na poslednom rokovaní Rady ZMOS pred mesiacom bola diskusia aj o tom, že snáď neexistuje agenda, v ktorej by mestá a obce nemali problém. S úsmevom môžeme povedať, že samospráva nemá problém s celoplošnou zimnou údržbou v lete a v zime s prehrievaním betónu v centrách mestá. S plnou vážnosťou však musíme zdôrazniť, že situáciu, v ktorej sa nachádzame, ste nespôsobili ani nevytvorili. Napriek tomu sme pod tlakom, ktorý sa bude stupňovať. Na to potrebujeme reagovať, lebo v opačnom prípade si budeme kupovať diaľničnú nálepku a vykročíme Grécku cestu.
Potrebujeme spojencov
Pre spoločné úsilie potrebujeme hľadať spojencov. Nájsť spoločnú reč s vládou je takmer nemožné. Spolupracovať s politickou opozíciou je neprezieravé. Musíme sa rozhliadnuť inde.
Pred niekoľkými dňami úsilie Združenia miest a obcí Slovenska podporila Jednota dôchodcov Slovenska. Rovnako to platí aj Združení samosprávnych krajov. Individuálne rokujeme s niektorými partnermi v rámci tripartity. Vysvetľujeme im, že sme na spoločnej lodi a potrebujeme sa spojiť, aby sme dosiahli rovnaké ciele.
Neoplatí sa nariekať a už vôbec sa neoplatí pokračovať vo vymenovávaní krívd, nespravodlivostí, zlyhaní, ktorých sme svedkami. Skloniť hlavy, zostať urazení alebo rezignovať sa nedá. Mimoriadny snem bol reakciou na mimoriadnu situáciu. Nikto z nás ju nezavinil, nikto z nás si nemá prečo sypať popol na hlavu.
Komunál je terč aj cieľ
Samospráva potrebuje definovať svoju pozíciu, lebo nežijeme v štandardnej dobe. Sme súčasťou turbulencií, žijeme v dobe individualizmu, povrchnosti, sebastrednosti, polarizácie a bulvarizácie. Nič z toho nie je vlastné tým, ktorí v samospráve pôsobia. Komunál je presným opakom toho, čo sa ponúka vo vysokej politike. Preto je samospráva pre mnohých tŕňom v päte, cieľom a terčom zároveň.
Združenie miest a obcí Slovenska so silnými štruktúrami je pre politickú reprezentáciu niečo nepredstaviteľné. Takmer 3 000 samospráv so 70 % dôveryhodnosťou medzi ľuďmi je pre mnohých skutočnou hrozbou. Inými slovami, chyba nie je v nás, ale v dobe, ktorú žijeme.
Z tlačových besied vidíte, že nie sme plačky. Každý problém dokážeme spárovať s riešeniami. Z legislatívneho procesu, do ktorého sa zapájame vidieť, že argumenty spojené s aplikačnou praxou sypeme z rukáva. Nič z toho akoby druhej strane nevyhovovalo. Vidíme, že keď politikom dochádzajú argumenty, útočia na nás. My na nich neútočíme, lebo toto nikdy nepatrilo do našej výbavy.
Keď sa pozrieme na posledné dva roky, bol to ZMOS, kto ponúkol východiská:
Neriadená reforma verejnej správy
V mnohých oblastiach chýba koncepčnosť, systémovosť a koordinovanosť.
Financovanie sociálnych služieb súkromníkom reže do malých obcí. Dofinancovávanie súkromných škôl robí veľké rany rozpočtom miest. Stratifikácia nemocníc a k tomu schválenie súdnej mapy ukazujú, že sa začala reforma verejnej správy, ktorú nikto nemá v rukách. Dokonca, do druhého čítania prešla parlamentom novela zákona o obecnom zriadení, ktorá podporuje delenie a odčleňovanie namiesto medziobecnej spolupráce. Kým my hovoríme o kvalite a dostupnosti verejných služieb a obslužnosti územia, oni podporujú privatizáciu verejných služieb. O čom teda majú byť komunálne voľby, ak budú verejné služby sprivatizované? O číslach došlých faktúr?
Mimoriadny snem musí musí byť jasným signálom:
k členskej základni, že aj v jesenných voľbách sa oplatí kandidovať,
k politikom, lebo potrebujú pochopiť deliacu čiaru,
k spoločnosti, lebo namiesto paniky šírime rozvahu,
k sociálnym partnerom, lebo sme na jednej lodi.
V jednom drese
Sklamania patria k životu, najmä k dobe, ktorú žijeme, ale musíme sa z nich ponaučiť. Máme jeden dres so značkou samospráva. Je prepotený, potrhaný, ale je symbolom toho, že hráme férovo a naplno a že majstrovstvá sme ešte neprehrali. Všetci si uvedomujeme, že najväčšou hrozbou pre nás sú politici bez akéhokoľvek citu pre samosprávu. Pre nich sme akosi nechcení, lebo: primátori, starostovia, poslanci v zastupiteľstvách majú skúsenosti, ZMOS má historickú pamäť a nás všetkých spájajú silné a v regiónoch etablované štruktúry a tiež obrovská vôľa riadiť spoločnosť. Lebo bez komunálu pôjde voľnospádom.
Práve preto aktívne a zodpovedné pôsobenie v mestách a obciach je našou spoločnou prednosťou, silnou stránkou a výhodou. Urobme všetko preto, aby sme si v budúcnosti mohli povedať, že zvládneme čokoľvek, lebo sme si poradili aj s tým, kvôli čomu máme mimoriadny snem. Stačia na to dve veci, nelaškujme s politikmi a držme spolu. V opačnom prípade nepríjemná faktúra za obrovský deficit samospráv nebude posledná, ani jediná.