Šírenie nebezpečného vírusu nás zaskočilo. Odkrylo stav civilnej ochrany, realitu v krízovom riadení, ale aj proaktívnosť samospráv. Keďže situácia nastala v období výmeny vlád, o ďalšie komplikácie nebola núdza. Slovensko musíme posunúť od ústredného krízového štábu k ústrednému hospodársko-sociálnemu pracovnému tímu.
Tichý sociálny dialóg
Práve príchod novej vlády a rýchlosť prijímania niektorých sanačných opatrení na pomoc privátnemu sektoru a zamestnancom boli sprevádzané ignorovaním tripartity. Až na drobné výnimky, kedy rokovania aktivovala časť sociálnych partnerov.
Z tohto dôvodu je otázny efekt a všeobecný prínos prijatých rozhodnutí so zatiaľ otáznym dopadom na verejný aj súkromný sektor. Hlavne, ak sme neraz svedkami nejednoznačnosti, výnimiek na výnimky, ale aj sporných ekonomických zásahov do sociálneho systému. Ponechanie sociálneho dialógu ako „povinnej jazdy“, namiesto využitia praktických skúseností a konštruktívneho prístupu jeho členov by bolo nanajvýš škodlivé. Tu už predsa ide o spoločnú budúcnosť, udržateľnosť a pozitívny výsledok.
V kontexte toho Slovensko popri Ústrednom krízovom štábe potrebuje aj ústredný hospodársko-sociálny pracovný tím. Nemôže byť tieňovou vládou, ale jazykom všetkých sociálnych partnerov s jasným poslaním: zadefinovať opatrenia pre naštartovanie ekonomiky a transformáciu hospodárskej politiky. Potrebujeme mnohé zásadné reformy. Kvoli minimalizácii rizík im musí predchádzať strategický medzirezortný plán reštartu.
Škrty a neistota
Očakávané, a v odhadoch kvantifikované výpadky na príjmoch samospráv, neveštia nič dobré. Minimálne sa zopakuje minulosť, a skúsenosti samospráv z ekonomickej krízy v rokoch 2007 – 2008. Vyhliadky nie sú pozitívne. Hovoriť o rizikách je namieste.
Prvý mesiac podávania rýchlej pomoci v boji s korona vírusom ukázala samospráva svoju silu. Komunál v mnohom suploval štát a namiesto paniky šíril rozvahu, formou prevencie poskytoval prvú pomoc, hasil vznikajúce požiare.
Neuváženými krokmi, pocitovým rozhodovaním a nedostatočnou podporou však mestám a obciam hrozí kritická budúcnosť. Dokonca veľmi vážne musíme hovoriť o tom, že umením richtárov a zastupiteľstiev v mnohých regiónoch bude zabezpečiť základné úlohy samospráv. Tak kvôli výpadkom na príjmoch, ako aj v súvislosti s tým, že vznikajúci problém ešte znásobila legislatívna smršť, ktorou na mestá a obce v priebehu ostatných dvoch rokov prechádzali nové povinnosti, avšak bez peňazí. Aj preto možno očakávať znásobenie prichádzajúcich problémov.
Škrtať v plánoch, znižovať výdavky, obmedzovať verejné služby a výrazne utlmovať investície sú nepopulárne, ale na túto chvíľu nevyhnutné opatrenia. Komunál však nemôže zastaviť život. Potrebuje pomocnú ruku, aby naďalej plnil svoje úlohy, poslanie, to, čo od neho očakávajú obyvatelia, žiaci aj seniori, podnikatelia i dobrovoľníci, športovci aj kultúrna obec. Samosprávy potrebujú istotu príjmov, ale aj intenzívny sociálny dialóg, teda otvorenie priestoru na to, aby svojim potenciálom prispeli k naštartovaniu ekonomiky, formovaniu hospodárskej politiky aj ochrane pracovných príležitostí, a plneniu ich úloh.
„Slovensko sa v najbližšom období musí s plnou vážnosťou venovať formovaniu krajiny v pokoronovej dobe.“
Z tohto procesu nemožno vynechať samosprávy, ktoré sa mimoriadne osvedčili. V minulosti asistovali pri plnení štátnych aj medzinárodných ambícií, podporovali kroky k plnoprávnemu členstvu Slovenska v Európskej únii, naplno využívajú samosprávny potenciál v prostredí V-4 a počas ostatnej ekonomickej krízy preukázali mieru spoločenskej zodpovednosti.