pred komunálnymi voľbami nie je problém nájsť kandidátov, ktorí sľubujú čokoľvek každému. Okrem toho, kritizujú všetko naokolo, sršia receptami na všetky problémy, majú pritom nevídanú energiu a tomu primeranú agresivitu. je ich vecou, že si zvolili takéto predstavenie voličom. Netreba pritom zabúdať, že aj to o nich čosi vypovedá.
kde ste doteraz trčali?
participačná legislatíva je pomerne široká. každý, kto má záujem spolupodieľať sa na správe miestnych záležitostí má k tomu pomerne veľa príležitostí. napríklad rozpočet obce ako základný ekonomický dokument je pred schvaľovaním zastupiteľstvom určený na verejné pripomienkovanie. to istí platí aj pre všeobecne záväzné nariadenia vrátane daňových. kým schvaľovanie štátneho rozpočtu je výsostne vecou parlamentu a v prípade daní je ústavou zakázané napríklad referendum, samospráva je v tomto absolútne otvorená. ak by sme si mali pomôcť ešte jednou paralelou v oblasti normotvorby, netreba zabúdať na to, že do národnej rady slovenskej republiky musíme doručiť minimálne 350 000 podpisov, aby sa zaoberala zmenou zákona, no komunálne zákony vo forme všeobecne záväzných nariadení sú otvorené verejnému pripomienkovaniu obyvateľov. dokonca aj územný plán ako základný strategický dokument v oblasti územného plánovania a rozvoja tiež pri svojej tvorbe a zmenách predpokladá aktívnu účasť obyvateľov.
pri týchto a ďalších možnostiach, ktoré máme vo svojich mestách a obciach ako na dlani je vhodné spýtať sa kandidátov: kde ste doteraz boli trčali a ako ste sa angažovali? pretože túžba kandidovať a pritom nezáujem o veci verejné počas celého volebného obdobie odkrývajú zvýrazňujú kvality a pripravenosť uchádzačov o výkon volenej verejnej funkcie.
volebné paradoxy
v kampani sa nám nezriedka prihovárajú kandidáti štýlom, ktorému chýba vnútorná logika. akoby nechápali podstatu veci.
„napríklad sa nám ponúkajú na bilbordoch a stĺpoch verejného osvetlenia,
hoci avizujú boj proti reklamnému smogu.“
síce sa vyvážajú na autách s vysokou spotrebou, ale skloňujú nízkoemisné zóny a prechod verejnej dopravy na čo najekologickejší pohon. dokonca kampaň si zamieňajú so sviatkom zaľúbených, keď v heslách a vyobrazením srdiečka vyznávajú lásku svojej obci, alebo mestu. hovoria o perspektíve a dobrým vyhliadkam v budúcnosti, ale najviac času venujú seniorom, ktorých viac ako budúcnosť trápia dnešné problémy. v očakávaní volebného úspechu aj vlastným susedom neraz predávajú falošnú verziu reality. nešetria ani sľubmi, ktoré sú vo svojej podstate garanciou toho, že v prípade zvolenia by samosprávu dostali raketovou rýchlosťou do nútenej správy.
„mnohé sľuby sú v skutočnosti len morálne zmenky na ktoré chýba hotovosť.“
nepomôže mágia, ale práca
voliči sú dospelí ľudia, ktorí dobre vedia, že aj ich peňaženka musí mať vyrovnané príjmy s výdavkami a všetko ostatné, ak to nie je šetrenie, je iba život na dlh. preto by si aj pri volebnom výbere mali zachovať zdravý úsudok a rozlišovať medzi tým, čo je možné a čo sa nedá. spolu s informovaným odhadom by sa mali vyzbrojiť rozvahou pri hlasovaní. tak, ako v politike nepomôže mágia, ale tvrdá práca, rovnako sa pri voľbách netreba spoliehať na náhodu, ale budúcnosti treba pomôcť vlastnou rozvahou. teda schopnosťou odlíšiť medzi kandidátmi tých, ktorí vedia od tých, čo to predstierajú.
v týchto týždňoch netreba podľahnúť agresívnym kampaniam. je tiež vhodné ignorovať ponúkanú falošnú verziu reality. v komunálnych voľbách nejde výlučne o poslancov, starostov a primátorov, ale o to, do akej miery si dokážeme vybrať najlepších z ponuky uchádzačov.