agenda smart sa u nás skloňuje stále častejšie. skôr ako by sme sa mali venovať najvhodnejšiemu prekladu, treba sa sústrediť na obsah. a tiež na to, že tento prostriedok sa nemá zamieňať za cieľ, lebo dosiahneme úplný opak.
správne pochopiť obsah
na správne pochopenie novej agendy nie je dôležité, či za smart budeme považovať inteligentné, rozumné, prípadne chytré riešenia. hľadaním hodnoverného prekladu by sme sa zbytočne zdržiavali. musíme to chápať ako komplexné, inovatívne a udržateľné riešenia. teda nie spontánne rozhodnutia ani rizikové pilotné projekty, ale východiská, pri ktorých vieme hodnoverne predpokladať dopady.
je veľmi dobré, že sa u nás začína udomácňovať agenda, ktorá môže prispieť k modernizácii nášho verejného a administratívneho priestoru. keď sa pozrieme na niektoré komplexné riešenia a príklady dobrej praxe z niektorých samospráv, môžeme konštatovať, že chytré riešenia nám nie sú cudzie. zároveň ale musíme priznať, že namiesto vymýšľania ďalších postačí kopírovať už osvedčené riešenia či už z domáceho prostredia, alebo zo zahraničia. hlavne ak fungujú. ich úspech nemožno očakávať iba z kopírovania osvedčených modernizačných riešení, nakoľko samospráva je živý organizmus, ktorý sa vyvíja pod tlakom potrieb, možností aj očakávaní. práve preto je potrebné pripraviť sa na túto agendu v celej jej šírke. nielen cez ponuku atraktívnych technologických riešení, ale aj napríklad cez spoločenskú zodpovednosť a lokálpatriotizmus, na ktoré neexistujú počítačové aplikácie.
pozor na akciové „výpredaje“
firmy ponúkajúce „smart“ produkty by nemali vnucovať svoje videnie a vnímať samosprávy výlučne ako potenciálnych obchodných partnerov. mestá a obce by pri tvorbe vízií mali pre zmenu prihliadať na konečných užívateľov výhod, teda na svojich obyvateľov, návštevníkov, terajšie firmy aj nových investorov. samosprávy a mikroregióny dokážu najlepšie diagnostikovať potreby územia a tomu prispôsobovať vhodné riešenia, ktoré v prvom kroku potrebujú zodpovedný audit, internú analýzu toho, čo je možné odstrániť vlastnými rozhodnutiami a kde je už potrebná investícia do noviniek. napríklad podpora znižovania energetickej závislosti budov je sprevádzaná aj zatepľovaním rodinných domov a panelákov. ale keď toto úsilie sprevádza daň za záber verejného priestranstva, ktoré zaberá stavebné lešenie, dochádza k rozporom. podobné je to aj v prípade tzv. participatívnych rozpočtov, keď sa za úspech považuje účasť obyvateľov na hlasovaní o časti výdavkov a pritom sa verejnosť nezapája do procesu tvorby mestského rozpočtu, ktorý je jej základným ekonomickým zákonom. v príkladoch môžeme pokračovať ďalej, ale ani jeden nie je taký dôležitý ako pochopenie princípu vlastnej sebareflexie. práve od nej závisí úspech v inovatívnych prístupoch k miestnemu rozvoju, kde, samozrejme, patria aj moderné technologické prvky. ale ani to negarantuje dlhodobejší úspech, ktorý môže ohroziť fakt, že takáto samospráva sa nebude porovnávať s inými a namiesto toho, aby sa otvorila neustálemu rozvoju môže vlastnou pasivitou priviesť postupnú stagnáciu. čo je reálne riziko, po ktorom môže nasledovať sklamanie ľudí a nedôvera voči nevyhnutnej modernizácii.
„nepripravení nemusia reagovať správne.
na smart sa jednoducho treba pripraviť.“
u nepripravených, či presnejšie zaskočených je úspech skôr vecou náhody ako dôsledkom systematických krokov. v agende smart by sme mali vidieť kroky k modernizácii miestnej územnej samosprávy, rozširovaniu príkladov dobrej praxe a podpore efektívnej medziobecnej spolupráce. ponúka to čo má dosah na kvalitu života v samosprávach. preto prvým predpokladom úspechu tejto agendy je správne pochopenie a zodpovednosť.