včerajšia relácia reportéri na rtvs odkryla dva problémy, ktoré vrhajú zlý tieň na celú samosprávu. keďže u nás sa častokrát podľa jednotlivca hodnotí systém, o to viac je namieste chrániť samosprávu. a nie obhajovať jednotlivcov.
faul kvôli futbalovému štadiónu
v novákoch sa istá súkromná firma nárokovala viac ako 81 000 eur za práce na futbalovom štadióne. a keďže k tomuto nebola žiadna zmluva, začala skloňovať ústnu. a sudkyňa okresného súdu to akceptovala, a terajší primátor sa voči rozhodnutiu súdu neodvolal…
komunálna legislatíva je v tomto pomerne jasná. nielen zákon o obecnom zriadení hovorí o povinnosti chrániť majetok, ale dokonca zákon o majetku obcí v § 6 okrem iného hovorí: „všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.“ inými slovami, ústna zmluva je neprípustná. poďme ešte ďalej. po ruke máme infozákon. podľa neho „povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami európskej únie.“ keď takáto zmluva nie je zverejnená neplatí.
ani tieto fakty nestačili okresnej sudkyni na to, aby firmu, ktorá si nárokuje ťažké peniaze poslala kade ľahšie. zlé, rozhodnutie bolo však na niečo dobré. keďže bola potvrdená platnosť ústnej zmluvy!, radnica mala sudkyňu na lopate. netrebalo veľa, len využiť právomoc štatutárneho predstaviteľa mesta, ktorý má povinnosť chrániť majetok a ten sa mal odvolať voči rozhodnutiu. nekonal.
v spore kvôli futbalovému štadiónu bolo vyfaulované mesto. jednak kvôli rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zrejme odvahou z nevedomosti komunálnej legislatívy uznal akože „ústnu zmluvu“ a tiež kvôli vedeniu mesta, ktoré si svojou pasivitou dalo vlastný gól. lenže tu nešlo o šport…
narobil galibu a pyká obec
druhá reportáž v relácii mapovala život v malej obci, ktorej starosta zabudol oznámiť stratu mandátu kvôli úmyselnému trestnému činu. ten už ako „obyvateľ“ zvolal zastupiteľstvo, dal zrušiť dvoch poslancov keďže sa v obci nezúčastňovali spoločenských akcií, a aby toho nebolo málo, náhradníci spolu s ďalšími poslancami zvolili zástupcu starostu a ten už vedie obce. k tomu ešte treba dodať, že v obci nemajú hlavného kontrolóra – veď aj ten stojí nejaké peniaze…
k tejto dokonalosti možno ešte treba povedať, že dedinka má na krku exekútorov a tiež petíciu, aby sa dvaja „odídení“ poslanci náhodou nevrátili do zastupiteľstva. možno je to groteskné, ale určite to pôsobí ako tragikomédia. na rozdiel od prvého prípadu, tu už ani netreba argumentovať zákonmi. pán bývalý starosta bol zvolený v demokratický voľbách a práve demokracia predpokladá, že ľudia si spomedzi seba vyberú najlepších. ten
teda pilier i jednu z podmienok demokracie a každého kto rešpektuje zákony, slúži svojej samospráve a verí v jej perspektívu.
oba prípady, bez ohľadu na to, či v nich chceme, alebo nechceme vidieť spoločné znaky, dokazujú, že morálka nemá parametre a zákon je text, ktorý treba čítať s porozumením. preto by na mieste mala byť otázka: kto si zaslúži dostať po ušiach? ten kto zlomil právo na kolene, alebo ten, kto to dovolil…