odlišné záujmy a snaha o ich presadzovanie sú motorom spoločenských zmien. bez nich by zrejme existovala jediná túžba, a to zachovanie toho, čo platí je bez ohľadu na potreby, možnosti či chyby. poplatok za rozvoj, zákaz hazardu a napokon či regulácia zábavnej pyrotechniky sa ukázali ako témy, v ktorých sa lobing nahradila aktivita nevedkov.
symbol smutných rokov
napriek tomu, že na slovensku lobing nie je upravený v princípe sa s ním vo verejnosti nespájajú žiadne pozitíva. akoby bol škodlivý a za týmto slovom sa skrývalo niečo nekalé. pravdou je, že sa niet čomu čudovať.
stačí sa pozrieť na to, ako v 90 – tych rokoch bohatli na divokej privatizácii ľudia len tým, že predstierali lobing a vskutku iba využívali osobné kontakty a pochybné bankové úvery na tunelovanie privatizácie. dokonca priamo, či nepriamo zasahovali do politiky a výdatne investovali do volebných kampaní, čo ich v budúcom podnikaní naďalej zvýhodňovalo. lobing ako legitímny nástroj sa kvôli falošnému obsahu stal symbolom smutných rokov.
princíp „viete jako…“
poplatok za rozvoj, zákaz hazardu a regulácia zábavnej pyrotechniky, každý z týchto príkladov dokazuje, že prijímanie zákonov, ktoré ich upravujú boli v skutočnosti paragrafy, ktorých schválenie ich odkázalo na ďalšiu novelizáciu. asi žiadna sláva pre zákonodarcov, ale ani pre tých, ktorí namiesto otvorenia vecnej diskusie boli iba divákmi. napriek tomu, že z vlastnej skúsenosti mohli argumentovať číslami, príkladmi a reálnymi dopadmi konkrétnych paragrafov.
napríklad taký zákon o miestnom poplatku bol novelizovaný ešte skôr ako by aplikačná prax odkryla jeho skutočný prínos. veľmi podobne to bolo v prípade zábavnej pyrotechniky. samosprávam bola najskôr právomoc regulovať zobratá, aby sa im to neskôr vrátilo. viac na http://misokalinak01.blog.pravda.sk/2016/12/28/len-aby-boli-dovody-na-ohnostroje-a-petardy/ a k tomu ešte prišli rozhodnutia niektorých zastupiteľstiev, ktoré si pod slovom regulácia predstavujú celoplošný zákaz. tri konkrétne príklady za pomerne krátku dobu odkrývajú chyby v rozhodovaní, nakoľko to nebolo sprevádzané kvalitnými argumentami.
ak ešte chvíľu zostaneme pri samospráve zistíme, že petícia proti hazardu, ktorej časť „odiša“ z priestorov magistrátu bola odovzdaná počas platnosti pôvodného znenia zákonu, aby bolo riešená v zmysle novej litery a pritom ani po poslednom rokovaní zastupiteľstva hlavného mesta nikto nevie, aký je výsledok riešenia hazardu. akurát niet pochýb, že petícia bola prerokovaná a tam, kde mali hovoriť fakty bola hlasnejšia reč pocitov.
princíp „viete jako…“ je gumovým argumentom, ktorému sa prispôsobujú oficiálne vyjadrenia i neformálne rokovania. a tá druha strana, aby pôsobila minimálne rovnako fundovane iba prikývne, lebo predsa „vie jako…“ pravdou je, že tieň pofidérneho prístupu, ktorému chýbajú fakty a dáta nás sprevádzal dlhé roky. a výsledky sa priebežne dostavujú…
šíria hmlu a žijú z klientelizmu
lobing je potrebné vnímať ako legitímny nástroj v ktorom sa nekupujú rozhodnutia, ale ponúkajú vierohodné argumenty. skrýva v sebe hneď niekoľko prínosov.
napríklad pomôže profesionalizovať politiku, médiám a verejnosti dokáže ponúkať fakty, ktoré rozhodnutiam dávajú pridanú hodnotu vecných pohľadov. zároveň umožní vytvoriť deliacu čiaru medzi tými, ktorí šíria hmlu a tými, ktorí do rozhodnutí prinášajú nové svetlo. a napokon, predstieranie lobingu je živnou pôdou na klientelizmus a korupciu, hoci viac potrebujeme otvorené postoje k legitímnym požiadavkám.