na rokovacie stoly poslancov parlamentu pribudol zákon, ktorým by sa mala zrušiť dvojkolová voľba županov. na prvý pohľad (konečne) riešenie. ale v skutočnosti je to kĺzanie po povrchu.
(ne)ohromujúci volebný záujem
volebná účasť pri krajských zastupiteľstvách nikdy nebola ohromujúca. ani v jedných z doterajších štyroch voľbách. a je úplne jedno či by sme sa zamerali na prvé kolo – kde sa volia aj poslanci krajských parlamentov, alebo budeme brať do úvahy druhé – ktoré patrí dvojici najúspešnejších kandidátov ktorí však v prvom kole nezískali viac ako 50 % hlasov.
preto sa dá pochopiť motív, s ktorým prichádza skupina poslancov, ktorí v dôvodovej správe okrem iného konštatujú: „účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov.“ predkladatelia novely zároveň tvrdia: „pravidlo jednokolovej voľby sa uplatňuje aj pri voľbách starostov obcí a primátorov miest, pričom postavenie a zodpovednosť primátorov veľkých krajských miest sú porovnateľné s postavením a zodpovednosťou predsedov samosprávnych krajov.“ a tu sa natíska viacero faktov, ktoré sa nedajú obísť zrušením druhého kola volieb.
rovnaký meter nehrozí
v komunálnych voľbách potrebuje nezávislý kandidát pod petíciu počet podpisov, ktorý je odstupňovaný veľkosťou obce. v prípade samosprávnych krajov je tento počet rovnaký a to 400 platných podpisov. ale predsa volebné obvody v samosprávnych krajoch nie sú rovnaké…
funkcia poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou. Poslanec krajského parlamentu pritom môže šéfovať v krajskej správe ciest…
krajské parlamenty určujú počty tried školám v svojej pôsobnosti, ale aj stredným súkromným a cirkevným. to obecné ani mestské parlamenty nerobia…
a to ešte nehovorím o pomere medzi originálnymi a prenesenými kompetenciami ktorými disponuje komunál a samosprávne kraje.
hlavný kontrolór krajského mesta (keď sa už VUCky porovnávajú s krajskými mestami) odchádza po uplynutí funkčného obdobia s dlhým nosom, ten krajský dostáva odstupné.
„k o m u n á l n e a r e g i o n á l n e z á k o n y
s a v m n o h o m v ô b e c n e p r e l í n a j ú“
napriek tomu si ešte môžeme pomôcť ďalšou ambíciou predkladateľov novely. okrem avizovaného šetrenia na druhom kole by sa možno podarilo zvýšiť volebnú účasť. preto okrem zrušenie druhého kola avizujú ďalšiu zmenu a to ustanovením volebného obdobia na 5 rokov: „tým sa vytvorí možnosť, aby voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v roku 2022 sa mohli konať v jeden deň.“
lenže ani toto nie je automatický úspech. andrej hrnčiar by si mal spomenúť na ostatné komunálne voľby, v ktorých sa súbežne s voľbou primátor a poslancov organizovalo miestne referendum. výsledok? v rovnakom čase mali ľudia možnosť vybrať si primátora, poslancov mestského zastupiteľstva a odpovedať na otázky týkajúce sa martinských holý a rekonštrukcie námestia s. h. vajanského. o komunálne voľby malo záujem 48, 34 % voličov a o miestne referendum 26, 11 % oprávnených voličov.
namiesto záveru očakávanie
ak si samosprávne kraje momentálne získavajú pozornosť len kvôli voľbám, je to zrejmé, že toto nebude úspešný všeliek. tak ako zavedenie dvojkolovej voľby, a jej zrušenie je len politické rozhodnutie. ak sa už ale predkladatelia inšpirovali obecným prostredím, na túto chvíľu zostáva len dúfať, že s rovnakou snahou budú riešiť aj to, aby pre samosprávu – či už miestu, alebo územnú, platil rovnaký meter. ak má byť funkčná, musí stáť na rovnakých pilieroch a hodnotách.